MOSKVA – Jednotné Rusko podľa oficiálnych výsledkov dosiahlo vo voľbách do Štátnej dumy historický úspech. Nezávislé analýzy volebných dát však ukazujú výrazne odlišný obraz. Odborníci našli rozsiahle štatistické anomálie a odhadujú, že bez predpokladaných manipulácií mohla strana podporujúca Vladimira Putina získať iba približne tretinu hlasov.
Ruská vládna strana Jednotné Rusko, ktorá podporuje prezidenta Vladimira Putina, podľa Ústrednej volebnej komisie získala v parlamentných voľbách 57,83 percenta hlasov. Oproti voľbám v roku 2021, keď dosiahla 49,8 percenta, ide o výrazný nárast. Podľa údajov komisie si strana zabezpečila 355 zo 450 kresiel v Štátnej dume a zachovala ústavnú väčšinu. Informovala o tom agentúra Reuters.
Výsledok však spochybnili nezávislí analytici, ktorí preskúmali údaje z jednotlivých volebných miestností. Novaja Gazeta Europe na základe štatistickej analýzy odhadla, že podpora Jednotného Ruska bez predpokladaných volebných manipulácií mohla dosiahnuť približne 34 percent.
Namiesto 57,83 percenta približne 34
Novaja Gazeta Europe použila metódu vyvinutú ruským fyzikom a volebným analytikom Sergejom Špilkinom. Tá skúma vzťah medzi volebnou účasťou a výsledkami jednotlivých strán v tisícoch volebných okrskov.
V miestnostiach bez výrazných štatistických anomálií by mali výsledky vytvárať pomerne kompaktné „jadro“. Okolo neho sa však pri podozrivých výsledkoch vytvára útvar označovaný ako „chvost kométy“ – s rastúcou volebnou účasťou zároveň neprimerane prudko rastie aj podpora jednej strany.
Pri tohtoročných voľbách sa jadro okrskov bez takýchto zjavných anomálií sústredilo približne pri 34-percentnom výsledku Jednotného Ruska. Novaja Gazeta Europe preto odhaduje, že práve okolo tejto hodnoty mohol byť výsledok strany bez predpokladaných manipulácií. S jej výpočtami podľa média súhlasili aj dvaja volební experti.
Analýza však má svoje obmedzenia. Pri výpočte sa napríklad predpokladá, že hlasy pre ostatné strany neboli zmanipulované rovnakým spôsobom. Z analýzy bola vyradená Moskva, kde veľká časť voličov hlasovala elektronicky, takže tamojšie údaje nie sú priamo porovnateľné so štatistikou papierového hlasovania.
Výskumníci vyradili aj niekoľko regiónov, v ktorých majú podozrenie, že hlasy odovzdané iným stranám mohli byť pripísané Jednotnému Rusku. Samotná Špilkinova metóda je podľa autorov vhodná predovšetkým na odhaľovanie štatistických znakov vhadzovania dodatočných hlasovacích lístkov. Výsledok 34 percent preto nie je alternatívnym oficiálnym výsledkom volieb, ale štatistickým odhadom.
Ďalší analytik vypočítal 35 percent
K veľmi podobnému číslu nezávisle dospel analytik Piotr Žižin. Aj on použil Špilkinovu metódu a podľa denníka The Moscow Times odhadol podporu Jednotného Ruska na približne 35 percent.
Ďalšiu analýzu uskutočnil spoluzakladateľ spoločnosti Data Insight Boris Ovčinnikov. Preskúmal prvých 20-tisíc zverejnených protokolov, čo v tom čase predstavovalo približne štvrtinu volebných miestností.
Jeho výsledky spochybňujú nielen podporu vládnej strany, ale aj oficiálne údaje o účasti. Ústredná volebná komisia uviedla účasť 59,32 percenta, zatiaľ čo Ovčinnikov ju odhadol na menej než 40 percent.
Podľa jeho výpočtov vykazovalo mimo Moskvy známky sfalšovanej alebo iným spôsobom umelo zvýšenej účasti takmer 70 percent skúmaných volebných miestností. Ovčinnikov odhadol, že sporných mohlo byť približne 31 percent hlasov. Pri Jednotnom Rusku podľa neho mohol podiel takýchto hlasov na oficiálne vykázanom výsledku dosahovať až 55 percent.
„Toto je agónia systému“
Výsledky komentoval aj volebný expert Roman Udot, bývalý spolupredseda ruského nezávislého hnutia Golos, ktoré sa zaoberalo monitorovaním volieb.
„Toto je agónia systému,“ povedal Udot podľa The Moscow Times.
Analytik tvrdí, že ruské úrady už vyčerpávajú možnosti takzvaného administratívneho zdroja a na dosiahnutie požadovaných výsledkov museli pristúpiť ku krajným opatreniam. Rozdiel spôsobený týmito zásahmi odhadol približne na 20 percentuálnych bodov.
„Sibír sa začala meniť na volebné sultanáty, pretože tam nedokázali dosiahnuť potrebný výsledok. Boli nútení pristúpiť ku krajným opatreniam,“ povedal Udot. Podľa neho systém svoj administratívny zdroj prakticky vyčerpal.
Rekordný výsledok v čase vojny
Tohtoročné hlasovanie bolo prvými voľbami do Štátnej dumy od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Putin pred hlasovaním prezentoval voľby aj ako prejav podpory armáde bojujúcej na Ukrajine.
Politická súťaž však bola výrazne obmedzená. Reuters upozornil, že väčšina kandidátov vystupujúcich proti vojne nemohla kandidovať. Najvyšší súd pred voľbami rozhodol, že liberálna strana Jabloko porušila volebné pravidlá, čo strana odmietla. Niektorí jej predstavitelia zároveň dostali tresty odňatia slobody za vyjadrenia týkajúce sa vojny.
Oficiálny výsledok Jednotného Ruska 57,83 percenta je jeho najvyšším výsledkom vo voľbách do Štátnej dumy. Strana získala rekordných 355 mandátov a naďalej disponuje väčšinou potrebnou na ústavné zmeny.
Štatistické analýzy Novaja Gazeta Europe, Žižina či Ovčinnikova tento oficiálny výsledok nemenia. Poukazujú však na rozsiahle anomálie v zverejnených volebných dátach a výrazný rozdiel medzi číslami Ústrednej volebnej komisie a tým, čo analytici odhadujú na základe výsledkov jednotlivých volebných miestností.
Vývoj v Rusku pozorne sleduje aj Slovensko a ďalšie krajiny Európskej únie, predovšetkým v súvislosti s pokračujúcou vojnou na Ukrajine a ďalším smerovaním ruskej politiky.
