PARÍŽ - Francúzsky prezident Emmanuel Macron a kanadský premiér Mark Carney na budúci týždeň navštívia francúzske zámorské územie Saint-Pierre-et-Miquelon v severnom Atlantiku. Ich spoločná návšteva sa uskutoční v reakcii na územné ambície amerického prezidenta Donalda Trumpa, uviedol v nedeľu Elyzejský palác v Paríži, informovala agentúra AFP.
Trump totiž v pondelok zverejnil na sociálnej sieti mapu Severnej Ameriky, na ktorej boli okrem iného Kanada a Grónsko vyfarbené farbami americkej vlajky. Mapa zahŕňala aj francúzske zámorské územia Saint-Pierre-et-Miquelon, Guadeloupe a Martinik. Macron a Carney chcú návštevou zdôrazniť spoločné hodnoty slobody, demokracie, právneho štátu a rešpektovania suverenity štátov. Macron územie navštívi 19. až 21. septembra. Carney sa k nemu pripojí 20. septembra.
Zámorská správna korporácia Francúzska
Súostrovie Saint-Pierre-et-Miquelon pozostáva z troch ostrovov. Leží približne 20 kilometrov od pobrežia Kanady a žije na ňom asi 6000 ľudí. Macron sa tam zastaví na ceste do New Yorku, kde sa zúčastní na Valnom zhromaždení OSN. V prípade Carneyho pôjde o prvú oficiálnu návštevu kanadského premiéra na súostroví.
Saint-Pierre-et-Miquelon bolo v minulosti ohniskom napätia medzi Francúzskom a Spojenými štátmi. Stalo sa tak počas druhej svetovej vojny, keď bolo Francúzsko okupované Nemeckom. V roku 1941 jednotky Slobodného Francúzska vedené generálom Charlom de Gaullom obsadili Saint-Pierre-et-Miquelon, ktoré dovtedy ovládal kolaborantský vichystický režim. Administratíva vtedajšieho amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta bola proti tomuto kroku a usilovala sa zachovať dovtedajšie usporiadanie vzťahov s vládou maršala Philippa Pétaina.
Posledným francúzskym prezidentom, ktorý navštívil tieto strategicky významné ostrovy vzdialené od kontinentálneho Francúzska približne 4300 kilometrov, bol v roku 2014 François Hollande. Macron sa počas návštevy bude venovať aj dôsledkom klimatickej zmeny. Obec Miquelon sa totiž začala sťahovať do vnútrozemia v snahe uniknúť rastúcej hrozbe zvyšovania hladiny mora. Ide o prípad, ktorý sa všeobecne považuje za prvé presídlenie komunity vo Francúzsku vyvolané zmenou klímy.
