PAPANDUVA – Obyčajná tabletka proti bolesti jej navždy zmenila život. Brazílčanka Jaqueline Gmacková si vzala ibuprofén, aby zmiernila menštruačné kŕče. Jej telo však zareagovalo mimoriadne vzácnou a nebezpečnou reakciou. Skončila na 17 dní v umelom spánku a ani po 26 operáciách sa lekárom nepodarilo zachrániť jej zrak v plnom rozsahu.
Začalo sa to tabletkou proti bolesti
Gmacková pochádzajúca z brazílskeho mesta Papanduva si vzala ibuprofén ešte v roku 2011. Liek predtým užívala na zmiernenie menštruačných bolestí.
Do približne 48 hodín sa však objavili prvé varovné príznaky. Začalo ju svrbieť a páliť oko a v ústach sa jej vytvorili pľuzgiere. Jej stav sa potom prudko zhoršoval a pľuzgiere sa rozšírili aj na tvár a ďalšie časti tela.
V nemocnici lekári zistili, že trpí Stevensovým-Johnsonovým syndrómom (SJS), zriedkavou a potenciálne smrteľnou reakciou, ktorú môžu vyvolať niektoré lieky alebo infekcie. Medzi lieky spájané so SJS patria aj niektoré bežne používané lieky proti bolesti vrátane ibuprofénu.
Jej stav bol natoľko vážny, že ju lekári uviedli do umelého spánku. Zostala v ňom 17 dní.
„Akoby som horela zvnútra“
Keď sa prebudila, spočiatku vôbec netušila, čo sa s ňou stalo.
„Akoby som horela zvnútra,“ opísala neskôr svoje utrpenie. Po prebudení mala celé telo obviazané, rozmazané videnie a v hrdle zavedenú hadičku. Až postupne pochopila, aký vážny bol jej stav.
Lekári jej podľa vlastných slov povedali, že bolo zázrakom, že prežila.
Rodina jej dokonca niekoľko dní nedovolila pozrieť sa do zrkadla. Keď sa napokon uvidela, mala problém samu seba spoznať.
Nasledovalo 26 operácií
Prebudením z umelého spánku sa však jej boj neskončil. Stevensov-Johnsonov syndróm vážne poškodil jej oči a Gmacková odvtedy absolvovala viac ako dve desiatky zákrokov.
Podľa jej najnovšej výpovede ich bolo celkovo 26. Podstúpila okrem iného transplantácie rohovky, plodovej membrány aj kmeňových buniek.
Trpela tiež perforáciou rohovky – v prednej priehľadnej časti oka sa vytvoril otvor. Lekári sa ďalšími dvoma transplantáciami rohovky pokúsili zabrániť ďalšiemu poškodeniu. Prvá nebola úplne úspešná a pri druhej jej museli dočasne zošiť viečka, aby oko ochránili.
Na pravé oko už neuvidí
Po rokoch liečby napokon prišla správa, ktorej sa obávala. Lekári jej oznámili, že poškodenie pravého oka je také rozsiahle, že zrak sa jej už nevráti.
Na ľavom oku jej zostalo len veľmi obmedzené videnie. Dokáže rozoznať tvary a trochu svetla, no na ulici nerozoznáva tváre a sama má problém chodiť, pretože nevidí schody, diery či iné prekážky.
„Trvalo mi, kým som prijala realitu. Prežívala som skutočný smútok,“ priznala Gmacková. Postupne sa učí orientovať pomocou zvukov, vôní, dotykov a hlasov ľudí okolo seba.
Extrémne zriedkavá, ale vážna reakcia
Stevensov-Johnsonov syndróm je zriedkavé ochorenie, pri ktorom vznikajú bolestivé vyrážky a pľuzgiere na koži a slizniciach. Následne môže dochádzať aj k odlupovaniu kože. Postihnuté môžu byť ústa, nos, oči či pohlavné orgány a pacient potrebuje okamžitú nemocničnú starostlivosť.
S užívaním ibuprofénu boli hlásené závažné kožné reakcie vrátane Stevensovho-Johnsonovho syndrómu a toxickej epidermálnej nekrolýzy. Ide však o veľmi zriedkavé komplikácie. Oficiálne informácie o lieku upozorňujú, že pri príznakoch takejto závažnej kožnej reakcie treba ibuprofén okamžite vysadiť a vyhľadať lekársku pomoc.
Gmacková odvtedy ibuprofén ani podobné protizápalové lieky neužíva. Napriek trvalým následkom hovorí, že sa postupne učí žiť so svojím novým stavom.
„Stále to bolí a sú dni, keď ma premôže strach,“ priznala. Zároveň však dodáva, že má aj dni plné smiechu a malých víťazstiev. „Nie preto, že je všetko za mnou, ale preto, že som sa nevzdala.“
