MAGDEBURG – Nemecká politická scéna zažíva výrazný otras. Pravicovo-populistická Alternatíva pre Nemecko (AfD) dosiahla v nedeľných voľbách v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko historický triumf, keď získala takmer 44 percent hlasov. Jej spolupredsedníčka Alice Weidelová pritom otvorene hovorí o zásadnej zmene smerovania Nemecka – vrátane odchodu zo Schengenu a návratu k vlastnej mene.
Nedeľné voľby v Sasku-Anhaltsku sa pre tradičné nemecké politické prúdy skončili absolútnym debaklom. Podľa oficiálnych výsledkov si AfD pripísala dominantné víťazstvo so ziskom 43,8 percenta hlasov, čím obsadí 39 z 83 kresiel v zemskom sneme. Kresťanskodemokratická únia (CDU) kancelára Friedricha Merza utrpela historickú porážku a prepadla sa na 17,2 percenta. Sociálni demokrati (SPD) získali len 9,3 percenta.
AfD však zatiaľ chýbajú tri kreslá k samostatnej väčšine. Kľúčové tak bude konanie lavicovo-populistickej strany BSW Sahry Wagenknechtovej (5,3 %), ktorá nevylúčila, že umožní vznik prvej vlády pod vedením lídra AfD Ulricha Siegmunda.
Zatvorenie hraníc a návrat k vlastnej mene
Výsledok volieb prichádza v čase, keď AfD čoraz otvorenejšie presadzuje zásadnú zmenu nemeckej politiky. Spolupredsedníčka strany Alice Weidelová v augustovom rozhovore pre televíziu ZDF uviedla, že ak sa AfD dostane na federálnej úrovni k moci, chce Nemecko vyviesť zo schengenského priestoru a uzavrieť hranice.
„Zatvoríme hranice a opustíme Schengen, aby sme zabránili ľuďom, ako sú tí z Ceuty, prísť k nám,“ oznámila s odkazom na migračnú politiku. Podrobnosti o tom, ako by chce strana takýto plán prakticky uskutočniť, však podľa dostupných informácií Weidelová v debatách a programoch bližšie nešpecifikovala. Otázkou zostáva napríklad aj zabezpečenie kontroly hraníc a dostatočného počtu policajtov.
Plány AfD sa však netýkajú iba migrácie a hraníc. Strana chce zmeniť aj samotné menové smerovanie Nemecka. Weidelová potvrdila, že AfD naďalej počíta s odchodom z eurozóny. Kritizuje spoločnú európsku menu a tvrdí, že Nemecku sa pred prijatím eura darilo výrazne lepšie. Návrat k národnej mene by však podľa nemeckých ekonómov priniesol značnú neistotu pre podnikanie, investície aj hospodársky rast. Nemecké ministerstvo financií pritom euro považuje za stabilnú menu.
Ekonómovia varujú pred katastrofou
Hoci AfD sľubuje voličom masívny hospodársky rozkvet, nemeckí ekonómovia aj renomované inštitúty dvíhajú varovný prst. Podľa analýzy Nemeckého inštitútu pre hospodársky výskum (DIW) by prípadná realizácia programu AfD – teda vystúpenie z eurozóny, izolácia a zastavenie prísunu zahraničných pracovníkov – pripravila obyvateľov práve Sasko-Anthaltska v priemerne o 1 600 eur na hlavu ročne. Nemecký priemysel je totiž bytostne závislý od otvorených trhov a zahraničnej pracovnej sily.
Tradičné nemecké politické strany akúkoľvek oficiálnu spoluprácu s AfD nateraz striktne odmietajú a označujú jej program za hospodársku i spoločenskú pohromu. Napriek tomu výsledky ukazujú, že frustrácia Nemecka s doterajšou politikou dosiahla kritický bod.
