WASHINGTON – Má približne 340 metrov, kedysi patril medzi najobávanejšie asteroidy a svoje meno dostal po egyptskom bohovi chaosu. Keď Apophis v roku 2029 dorazí k Zemi, preletí tak blízko, že ho miliardy ľudí budú môcť za priaznivých podmienok sledovať voľným okom. Dátum jeho návštevy navyše pôsobí ako vystrihnutý z katastrofického filmu – bude piatok trinásteho. Vedci však tentoraz vedia s mimoriadnou presnosťou povedať aj to najdôležitejšie: Zem nezasiahne.
Kedysi vyvolal poriadny poplach
Asteroid 99942 Apophis objavili astronómovia Roy Tucker, David Tholen a Fabrizio Bernardi v júni 2004. Prvé výpočty jeho dráhy nevyzerali vôbec príjemne.
Istý čas existovala reálna možnosť, že by sa mohol v roku 2029 zraziť so Zemou. Pravdepodobnosť nárazu sa v decembri 2004 podľa NASA vyšplhala až približne na 2,7 percenta, čo bolo na asteroid tejto veľkosti mimoriadne vysoké číslo.
Ďalšie pozorovania však postupne ukázali, že Zem minie. Neskôr zostávali otázniky nad ďalšími návratmi v rokoch 2036 a 2068. Aj tie sa astronómom napokon podarilo vylúčiť.
NASA dnes konštatuje, že podľa súčasných výpočtov Apophis nepredstavuje riziko nárazu do Zeme najmenej počas nasledujúcich sto rokov.
Niekdajší postrach astronómov sa tak z potenciálnej hrozby zmenil na jednu z najväčších vedeckých príležitostí najbližších rokov.
Priletí v piatok trinásteho
Najväčšie predstavenie príde 13. apríla 2029. A zhodou okolností to bude piatok.
Apophis preletí iba približne 32-tisíc kilometrov nad zemským povrchom. Pre porovnanie, geostacionárne družice sa pohybujú približne 36-tisíc kilometrov nad Zemou.
Obrovský asteroid teda preletí bližšie k povrchu planéty než mnohé družice.
Napriek tomu sa netreba obávať ani ich zrážky s Apophisom. NASA vysvetľuje, že dráha asteroidu neprechádza najhustejšie využívanou oblasťou geostacionárnych satelitov.
Ide o mimoriadne vzácnu udalosť. ESA odhaduje, že asteroid podobnej veľkosti sa dostane takto blízko k našej planéte približne raz za 5 000 až 10 000 rokov.
Je veľký približne ako Eiffelova veža
NASA odhaduje priemerný priemer Apophisu približne na 340 metrov, pričom jeho najdlhší rozmer môže dosahovať najmenej 450 metrov.
Radarové pozorovania naznačujú, že nejde o peknú guľu. Teleso je pretiahnuté a možno pozostáva z dvoch lalokov, takže môže pripomínať obrovský vesmírny arašid.
Patrí medzi kamenné asteroidy typu S a tvorí ho najmä kremičitanový materiál spolu s kovovým niklom a železom.
NASA ho stále označuje za potenciálne nebezpečný asteroid. Tento odborný termín však neznamená, že sa chystá naraziť do Zeme. Označuje telesá určitej veľkosti, ktorých dráhy sa môžu dostať relatívne blízko k našej planéte. NASA však výslovne uvádza, že Apophis bezpečne preletí okolo Zeme.
Na oblohe ho uvidia miliardy ľudí
Apophis nebude iba záležitosťou profesionálnych observatórií. Pri najtesnejšom priblížení bude asteroid podľa ESA za dobrých podmienok možné pozorovať voľným okom. Viditeľný má byť pre približne dve miliardy ľudí v častiach Európy, Afriky a Ázie.
Na oblohe bude vyzerať ako svetelný bod pohybujúci sa medzi hviezdami. Astronómovia pritom dokážu jeho budúcu dráhu určiť s mimoriadnou presnosťou. JPL uvádza, že pri prelete v roku 2029 sa vypočítaná poloha asteroidu môže od skutočnej líšiť iba o niekoľko kilometrov.ov.
Pre vedcov však nebude najzaujímavejšie iba to, ako blízko sa dostane k Zemi, ale čo s ním naša planéta urobí.
Zem asteroid poriadne potrápi
Apophis je dostatočne malý a preletí dostatočne blízko na to, aby naň zemská gravitácia výrazne zapôsobila.
Jeho dráha okolo Slnka sa po stretnutí zmení. Dnes ho jeden obeh trvá menej než pozemský rok, po prelete to bude viac než rok. Asteroid sa dokonca presunie z jednej skupiny blízkozemských asteroidov do druhej. Zmeniť sa môže aj jeho rotácia.
Ešte zaujímavejšie bude dianie na povrchu. Slapové sily Zeme môžu Apophis naťahovať a stláčať, pričom vedci nevylučujú zosuvy materiálu či odkrytie vrstiev, ktoré boli dovtedy ukryté pod povrchom.
Príroda tak vedcom prakticky zadarmo pripraví experiment, ktorý by sami uskutočňovali len veľmi ťažko.
Európania už stavajú sondu
A práve tu máme oproti starému príbehu podstatnú novinku. Európska vesmírna agentúra pripravuje misiu Ramses – Rapid Apophis Mission for Space Safety.
A nejde už iba o projekt na papieri. ESA v júni 2026 oznámila, že stavba sondy sa začala. V čistej miestnosti v Brémach už vznikla jej centrálna nosná konštrukcia z uhlíkového kompozitu.
Času nie je nazvyš. Ramses musí odštartovať na jar 2028, aby sa vo februári 2029 stretol s Apophisom ešte pred jeho priblížením k Zemi. Potom ho bude sprevádzať počas preletu a sledovať, ako zemská gravitácia mení jeho tvar, rotáciu a povrch.
„Táto misia doslova nemôže meškať,“ upozornil manažér misie Paolo Martino. Apophis totiž na nikoho čakať nebude.
K asteroidu mieri aj NASA
Európania nebudú jediní. NASA využila sondu OSIRIS-REx, ktorá v roku 2023 dopravila na Zem vzorky z asteroidu Bennu. Namiesto ukončenia misie dostala nový cieľ a nové meno – OSIRIS-APEX.
Teraz letí za Apophisom. Na rozdiel od Ramsesu ho však zastihne až po jeho najtesnejšom stretnutí so Zemou. Vedci tak budú môcť skúmať, ako asteroid vyzerá po gravitačnom „stretnutí“ s našou planétou.
Pozorovania zo sond, radarov a teleskopov môžu priniesť informácie, ktoré raz poslúžia pri oveľa nepríjemnejšej situácii – ak astronómovia objavia podobne veľké teleso, ktoré na rozdiel od Apophisu skutočne zamieri na Zem.
Apophis sa teda 13. apríla 2029 priblíži desivo blízko a ešte k tomu v piatok trinásteho. Tentoraz však dátum zostane iba peknou zhodou okolností.
