Geopolitická búrka v EÚ: Hrozí jej paralýza! Budúci rok to bude ešte horšie

Európskej únii hrozí obdobie politickej neistoty, ktoré môže výrazne skomplikovať prijímanie zásadných rozhodnutí. Zatiaľ čo Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa menia podobu transatlantických vzťahov, Rusko pokračuje vo vojne proti Ukrajine a Čína predstavuje čoraz silnejšiu hospodársku konkurenciu, Brusel zápasí s vlastnými rozpormi. Situáciu zhoršuje politický vývoj v Nemecku, Francúzsku, Taliansku a Španielsku, ktoré spolu predstavujú približne 60 percent hospodárstva a obyvateľstva EÚ. Tieto krajiny čakajú voľby alebo čelia vnútropolitickému napätiu, čo môže obmedziť ochotu ich predstaviteľov pristupovať na kompromisy. Na riziko politickej paralýzy upozornil portál Politico, ktorého analýzu priniesla aj chorvátska tlačová agentúra Hina.

Rozpočet vyvolal ostré spory

Napätie sa naplno prejavilo počas summitu Európskej rady 15. a 16. októbra v Bruseli, kde lídri rokovali o budúcom sedemročnom rozpočte Únie na obdobie rokov 2028 až 2034. Európska komisia pôvodne navrhla finančný rámec vo výške približne 1,76 bilióna eur, no návrh narazil na odpor viacerých členských štátov. Írske predsedníctvo Rady EÚ preto predložilo kompromisnú verziu za približne 1,62 bilióna eur. Ani tá však nezískala potrebnú podporu, keďže jednotlivé vlády majú odlišné predstavy o celkových výdavkoch aj ich rozdelení. Po dvojdňových rokovaniach sa tak nepodarilo dosiahnuť zásadný prielom.

Podľa agentúry Reuters požadujú Nemecko, Holandsko a viaceré severské krajiny prísnejšiu rozpočtovú disciplínu. Naopak, štáty podporujúce silnú kohéznu a poľnohospodársku politiku odmietajú výrazné obmedzovanie tradičných európskych fondov. Do tejto skupiny patrí aj Slovensko, pre ktoré sú peniaze na regionálny rozvoj a poľnohospodárstvo mimoriadne dôležité. Rokovania komplikuje aj splácanie spoločných pôžičiek prijatých počas pandémie, ako aj rastúce výdavky na obranu a bezpečnosť. Rozhodnutie o viacročnom finančnom rámci si pritom vyžaduje jednomyseľný súhlas členských štátov a schválenie Európskym parlamentom.

Voľby môžu dohodu ešte viac oddialiť

Európski predstavitelia pôvodne počítali s dosiahnutím politickej dohody do konca roka 2026, aby zostal dostatok času na prípravu jednotlivých programov. Tento termín však nie je zákonnou lehotou a viaceré vlády už spochybňujú, či je reálny. Nový rozpočet má začať platiť 1. januára 2028, no predtým treba dokončiť náročný legislatívny proces. Predseda Európskej rady António Costa preto presadzuje čo najrýchlejšie uzavretie rokovaní. Problémom je, že politický kalendár najväčších európskych krajín vytvára čoraz menej priestoru na kompromis.

Najbližšou skúškou budú parlamentné voľby v Španielsku naplánované na 29. novembra. Premiér Pedro Sánchez sa nachádza v predvolebnom období, počas ktorého môže byť politicky náročné obhajovať ústupky pri rokovaniach o európskom rozpočte. Cyperský prezident Nikos Christodoulidis v rozhovore pre Politico upozornil, že španielske voľby ohrozujú plán dosiahnuť dohodu ešte tento rok. Pripomenul, že v roku 2027 budú nasledovať ďalšie voľby vrátane Francúzska a Talianska. Podľa jeho hodnotenia preto hrozí, že budúci rok bude hľadanie spoločnej reči ešte komplikovanejšie.

Francúzsko, Nemecko aj Taliansko majú vlastné starosti

Vo Francúzsku sa v apríli 2027 uskutočnia prezidentské voľby, po ktorých sa skončí druhé funkčné obdobie Emmanuela Macrona. Súčasný prezident sa podľa ústavy nemôže bezprostredne uchádzať o tretí mandát a v závere svojho pôsobenia čelí oslabovaniu politického vplyvu. Podľa diplomatov oslovených Politico Macron počas neverejných rokovaní pripustil, že v posledných mesiacoch svojho mandátu nemusí mať dostatočne silné postavenie na uzatváranie veľkých rozpočtových kompromisov. Taliansko čakajú parlamentné voľby v roku 2027 a premiérka Giorgia Meloniová bude musieť pri rozhodovaní zohľadňovať aj domácu politickú situáciu. Práve Francúzsko a Taliansko pritom patria medzi štáty, bez ktorých podpory sa rozsiahla európska dohoda dosahuje len ťažko.

Nemecký kancelár Friedrich Merz čelí hospodárskym problémom a rastúcemu politickému tlaku zo strany Alternatívy pre Nemecko (AfD). Hoci krajinu v roku 2027 nečakajú riadne spolkové voľby, domáce spory môžu ovplyvňovať postoj Berlína k európskym výdavkom. Nemecko patrí medzi najväčších čistých prispievateľov do spoločného rozpočtu, a preto presadzuje obmedzovanie nákladov a spravodlivejšie rozdelenie finančného zaťaženia. Ak sa k tomu pridajú neistoty vo Francúzsku, Taliansku a Španielsku, rokovania sa môžu výrazne predĺžiť. Jeden z európskych diplomatov podľa Politico varoval, že situácia bude v nasledujúcom roku ešte horšia.

Trump, Rusko a Čína zvyšujú vonkajší tlak

Vnútorné problémy sa prehlbujú v čase, keď Európa potrebuje reagovať na zásadné geopolitické zmeny. Americký prezident Donald Trump vyvíja tlak na európskych spojencov, aby prevzali väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu, pričom obchodné spory komplikujú hospodárske vzťahy medzi oboma stranami Atlantiku. Rusko pokračuje v agresii proti Ukrajine a členské štáty musia riešiť bezpečnostné hrozby aj rastúce náklady na obranu. Čína zase predstavuje silnú konkurenciu pre európsky priemysel a Únia sa snaží obmedziť riziká spojené so závislosťou od strategických dodávateľských reťazcov. Súbeh týchto problémov vytvára tlak na rýchle rozhodovanie, ktoré však komplikujú rozdielne záujmy jednotlivých vlád.

Belgický premiér Bart De Wever počas októbrového summitu upozornil, že zahraničné mocnosti môžu využívať nejednotnosť európskych krajín. Podľa jeho vyjadrenia sa niektorí zahraniční aktéri usilujú Európu rozdeliť a majú nástroje, ktorými jej môžu spôsobovať hospodárske aj politické škody. Podobné obavy zaznievajú aj od ďalších európskych predstaviteľov, ktorí upozorňujú na potrebu jednotnejšieho postupu. Neznamená to však, že Spojené štáty, Rusko a Čína postupujú koordinovane alebo sledujú totožné ciele. Ide o tri odlišné geopolitické výzvy, ktorých dôsledky sa v súčasnosti na Európsku úniu sústreďujú.

Ukrajina potrebuje ďalšie miliardy

Samostatným problémom zostáva financovanie Ukrajiny, ktorá sa už niekoľko rokov bráni ruskej invázii. Podľa odhadov Medzinárodného menového fondu môže Kyjev v roku 2027 čeliť rozpočtovej medzere približne 30 až 35 miliárd dolárov. Európska únia preto hľadá spôsoby, ako zabezpečiť ďalšiu podporu bez neúmerného zaťaženia národných rozpočtov. Jednou z diskutovaných možností je využitie výnosov alebo finančných mechanizmov súvisiacich so zmrazenými ruskými aktívami, ktorých významná časť sa nachádza v belgickej spoločnosti Euroclear. Právne a finančné riziká takéhoto riešenia však vyvolávajú medzi členskými štátmi vážne nezhody.

Belgicko požaduje, aby prípadné riziká nenieslo samo, a upozorňuje na možné súdne spory či finančné dôsledky. Ďalšou možnosťou je spoločné európske financovanie, proti ktorému však majú výhrady niektoré vlády. Nezhody o podpore Ukrajiny sa tak pridávajú k sporom o budúci rozpočet, energetickú politiku a konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. Podľa agentúry AP októbrový summit ukázal, že členské štáty zatiaľ nie sú pripravené ustúpiť zo svojich základných požiadaviek. To zvyšuje obavy, že prijímanie dôležitých rozhodnutí sa môže presunúť hlboko do budúceho roka.

Cyperský prezident prišiel s nezvyčajným návrhom

Christodoulidis v rozhovore pre Politico otvoril aj otázku, či je v dnešnej neistej situácii rozumné plánovať európske financie až na sedem rokov dopredu. Navrhol preto diskusiu o kratšom, troj- alebo štvorročnom rozpočte, ktorý by podľa neho umožnil pružnejšie reagovať na nepredvídateľné udalosti. Pripomenul pandémiu aj vojnu na Ukrajine ako príklady kríz, ktoré zásadne zmenili pôvodné politické a hospodárske priority. Jeho návrh však naráža na súčasné pravidlá Únie, podľa ktorých musí viacročný finančný rámec pokrývať najmenej päť rokov. Bez zmeny právneho rámca by preto takto krátke rozpočtové obdobie nebolo možné zaviesť.

Predseda Európskej rady António Costa napriek komplikáciám naďalej presadzuje dosiahnutie dohody do konca roka. Podľa Euronews však októbrové rokovania ukázali, že viaceré vlády už nepovažujú decembrový termín za nevyhnutný. Odklad by mohol znamenať, že rokovania zasiahnu do volebných kampaní v ďalších členských štátoch a ich výsledok bude ešte neistejší. Európska únia tak stojí pred skúškou, či dokáže prekonať vnútorné rozdiely skôr, než sa politické okolnosti ešte viac skomplikujú. Riziko paralýzy zatiaľ zostáva varovaním diplomatov, nie opisom súčasného fungovania Únie, no najbližšie mesiace ukážu, nakoľko sú tieto obavy opodstatnené.