PRAHA – Prípad 24-ročnej ženy, ktorá počas urgentného cisárskeho rezu v pražskej Fakultnej nemocnici Bulovka začala horieť priamo na operačnom stole, vyšetruje polícia. Pacientka utrpela popáleniny druhého a tretieho stupňa na 15 percentách tela. Český chirurg teraz upozornil, že hoci ide o mimoriadne udalosti, podobný požiar na operačnej sále už zažil aj on.
Stačí, aby dezinfekcia nestihla zaschnúť
K nešťastiu došlo 25. augusta počas neodkladného cisárskeho rezu. Nemocnica uviedla, že operácia bola potrebná pre akútnu pôrodnícku komplikáciu predstavujúcu bezprostredné riziko pre dieťa. To je v poriadku, matka zostala po incidente na štandardnom oddelení a nemocnica jej zabezpečila starostlivosť v spolupráci so špecialistami na liečbu popálenín.
Podľa doterajších informácií sa lekári v závere operácie snažili zastaviť krvácanie. Od chirurgického prístroja následne vzplanul oheň v čase, keď mala žena na tele dezinfekčný prípravok. Presnú príčinu a okolnosti udalosti však naďalej preveruje nemocnica aj polícia.
Ako môže pacient na operačnom stole vôbec začať horieť, vysvetlil pre Blesk primár Diagnosticko-terapeutického centra Fakultnej nemocnice Brno Petr Benda. Riziko podľa neho vzniká najmä vtedy, keď dezinfekčný prípravok obsahujúci alkohol pred použitím elektrického chirurgického nástroja nestihne dostatočne zaschnúť.
Elektrochirurgický prístroj pracuje na princípe tepelného pôsobenia na tkanivo a môže sa stať zdrojom zapálenia. Ak sú na pokožke alebo v jej okolí ešte horľavé alkoholové výpary, môže dôjsť k ich vzplanutiu.
„Je to nepríjemná záležitosť, ale výnimočne sa stane,“ povedal Benda.
Pri záchrane života rozhodujú sekundy
Lekári o tomto nebezpečenstve vedia a za bežných okolností čakajú, kým dezinfekcia dostatočne vyschne. Problém môže nastať pri urgentnej operácii, keď je pacient alebo dieťa bezprostredne ohrozené a zdravotníci nemajú času nazvyš.
„Môže sa stať, že dôjde k urgentnému stavu, keď je potrebné ponáhľať sa. Našťastie sa to nestáva často, ide o mimoriadnu udalosť,“ vysvetlil Benda pre Blesk.
S podobnou situáciou sa počas svojej kariéry stretol aj osobne. Výpary dezinfekcie mu na operačnej sále niekoľkokrát vzbĺkli, podľa jeho slov však vždy išlo iba o drobné incidenty.
Pri vzniku ohňa je podľa chirurga zásadné čo najrýchlejšie zabrániť prístupu vzduchu. Postihnuté miesto možno prekryť sterilnou rúškou a následne ošetriť.
Prečo nemocnice používajú horľavú dezinfekciu?
Na prvý pohľad sa ponúka jednoduché riešenie – prestať pri operáciách používať dezinfekčné prípravky obsahujúce alkohol.
Ani to však podľa Bendu nie je také jednoduché.
Bezalkoholové prípravky schnú podstatne dlhšie a nemožno cez ne okamžite umiestniť sterilné krytie. Ak dezinfekcia poriadne nezaschne, môže navyše vyvolávať kožné reakcie a ďalšie komplikácie.
Pri operačnom požiari sa pritom musia stretnúť tri podmienky – horľavá látka, zdroj zapálenia a kyslík. Odborník na požiarnu ochranu Radek Kislinger už skôr upozornil, že práve preto je mimoriadne dôležitá komunikácia celého operačného tímu.
Pacienti horeli aj v minulosti
Prípad z Bulovky nie je v Česku prvým požiarom priamo počas operácie.
V decembri minulého roka došlo k požiaru pri operácii pacienta vo Fakultnej nemocnici Motol. V roku 2013 začal počas operácie pruhu horieť 65-ročný pacient v nemocnici v Českej Lípe a utrpel popáleniny rúk a brucha.
Ešte v roku 2002 v Ostrave vzplanula na 27-ročnom pacientovi operačná rúška nasiaknutá dezinfekčným prípravkom.
Práve tieto prípady ukazujú, že požiar na operačnom stole síce patrí medzi mimoriadne zriedkavé udalosti, no nie je medicíne neznámy.
V prípade 24-ročnej rodičky na Bulovke zatiaľ nie je rozhodnuté, či niekto porušil predpisy alebo pochybil. Pražskí kriminalisti zhromažďujú informácie a až na ich základe rozhodnú, či existuje podozrenie zo spáchania protiprávneho konania. Vlastné interné vyšetrovanie vedie aj nemocnica.
