BRATISLAVA - Nič také za dlhé obdobie vraj ešte nezažili. Rokovanie s tripartitou a odbormi ohľadom rozpočtu na budúci rok sa na Úrade vlády neskončilo pozitívne. Odborári vraj vládnym predstaviteľom adresovali trikrát "nie" a ďalší priebeh bude otázny. Samotná šéfka odborových zväzov skonštatovala, že niečo také vraj za desať rokov pôsobenia nezažila!
Vláda nedokázala presvedčiť sociálnych partnerov o návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2027. Zamestnávatelia, odborári aj samosprávy kritizujú nielen jeho obsah, ale aj spôsob, akým im bol predložený. Rozsiahly materiál totiž dostali prakticky na poslednú chvíľu.
Ako informujú Hospodárske noviny, sociálni partneri sa na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady na spoločnom stanovisku nezhodli. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) zasadnutie dokonca bojkotovala. Podľa jej predstaviteľov nebol dodržaný rokovací poriadok, keďže materiály mali dostať najneskôr tri dni pred rokovaním.
Aktualizované 12:06
Vláda si rozpočet napriek odporu sociálnych partnerov schválila. Príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 63,343 miliardy eur a výdavky 70,786 miliardy eur. Výsledkom má byť deficit na úrovni 7,443 miliardy eur, čo predstavuje 4,94 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029, ktorý v pondelok schválila vláda. Rozpočet ešte musí prerokovať Národná rada (NR) SR. Podľa viacerých vyjadrení predstaviteľov koalície by k tomu mohlo dôjsť už na aktuálnej schôdzi, prípadne na mimoriadnom rokovaní parlamentu.
Machunka hromží, materiály vraj dostali len "včera"
"Dostať menej ako 24 hodín pred rokovaním, a to ešte v nedeľu, materiál k rozpočtu, ktorý je veľmi rozsiahly a veľmi dôležitý pre pôsobenie hospodárstva na Slovensku... je naozaj za všetkými čiarami," uviedol prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.
Zamestnávatelia zároveň upozorňujú, že v rozpočte podľa nich chýbajú výraznejšie úspory štátu a opatrenia, ktoré by podporili hospodársky rast. Kritizujú aj vysokú cenu práce a rast výdavkov na štátnu správu. Machunka upozornil, že štát sa má v budúcom roku zadlžiť o ďalších sedem miliárd eur.
Odborári chcú vyššie platy
S vlastnou kritikou prišli aj odborári. Prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová upozornila na nízke tarifné platy vo verejnej správe. Zamestnanec v prvej platovej triede podľa nej zarába 695 eur, čo je menej ako budúcoročná minimálna mzda 972 eur.
Podľa Uhlerovej by na dorovnanie tejto sumy bola potrebná približne 40-percentná valorizácia platových taríf. V samotnom návrhu rozpočtu však aktuálne takáto valorizácia uvedená nie je. Odborárska šéfka zároveň kritizuje, že na vypracovanie odborného stanoviska mali sociálni partneri len minimum času.
Samosprávy hovoria o pasci
Nespokojné sú aj mestá a obce. ZMOS upozorňuje na nepomer medzi ich príjmami a výdavkami a žiada zmenu pravidiel dlhovej brzdy. Samosprávy totiž podľa svojich predstaviteľov majú vlastné úspory, no pre súčasné pravidlá ich nemôžu využiť na financovanie bežných výdavkov.
Predseda ZMOS Jozef Božik upozornil, že príjmy z podielových daní majú mestám a obciam vzrásť približne o 148 miliónov eur, no výdavky na tovary a služby majú byť vyššie minimálne o 178 miliónov eur. Rozpočet tak podľa sociálnych partnerov naďalej zostáva predmetom zásadných sporov.
Republiková únia ani neprišla
Republiková únia zamestnávateľov pritom zašla ešte ďalej a ešte priebehu víkendu avizovali, že odmietajú svojou účasťou na rokovaní poskytovať vláde "alibi". Potvrdili tiež, že materiály dostávajú sociálni partneri neskoro. "Samotný návrh rozpočtu však vláda sociálnym partnerom stále neposkytla," písali v nedeľu večer. "Keďže sa podobný postup opakuje už tretíkrát za posledné štyri roky, RÚZ odmieta poskytovať takýmto rokovaniam legitimitu a na zasadnutí tripartity sa nezúčastní," uzavreli.
Návrh rozpočtu okrem iného počíta s pokračovaním opatrení na kompenzáciu vysokých cien energií aj v roku 2027, a to v sume 250 miliónov eur. V kapitole Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR sú zase vyčlenené prostriedky vo výške 100 miliónov eur na opatrenia proti suchu, na zadržiavanie vody v krajine a proti dôsledkom klimatickej zmeny.
Rozpočet predpokladá aj výdavky na pokrytie pripravovaných legislatívnych zmien v celkovej sume 482 miliónov eur. "Tieto výdavky sú určené na krytie vplyvov opatrení v sociálnej oblasti a prorodinných politík, najmä na príspevok na pomoc pri odkázanosti, reformu sociálnych služieb. Rozpočet v rámci tohto titulu pokrýva aj jednorazové formy pomoci, akými sú zvýšený príspevok pre prvákov, ako aj príspevok pri narodení dieťaťa," priblížil rezort financií.
Ministerstvo avizovalo, že zastavenie rastu verejného dlhu bude vzhľadom na náročné hospodárske podmienky trvať naprieč volebnými obdobiami. Konsolidácia verejných financií síce podľa MF tlmí rast dlhu, na úplne zastavenie jeho rastu je však potrebné znížiť celkový schodok hospodárenia hlbšie pod 3 % HDP. "Na konci horizontu rozpočtu dosiahne hrubý dlh 69,6 % HDP, v prípade splnenia rozpočtových cieľov s potrebou dodatočnej konsolidácie po roku 2027. Nepokračovanie v ozdravovaní verejných financií by znamenalo, že dlh presiahne hranicu 70 % HDP na konci horizontu rozpočtu," doplnil rezort.
Pozemkový fond s prebytkom
Slovenský pozemkový fond (SPF) by mal v roku 2027 dosiahnuť príjmy vo výške 39,6 milióna eur, čo je nárast oproti schválenému rozpočtu na rok 2026 o 3,9 milióna eur. Výdavky SPF by mali dosiahnuť 29,4 milióna eur, čo znamená, že by mal fond hospodáriť s prebytkom vo výške 10,2 milióna eur. V ďalších dvoch rokoch by prebytok hospodárenia SPF mal klesnúť na približne 8,7 milióna eur.
Najväčší príjem očakáva SPF za prenájom pozemkov vo finančnom objeme 22,9 milióna eur a z predaja pozemkov a nehmotných aktív vo výške desať miliónov eur. Príjmy z úrokov z tuzemských úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí, vkladov a ážio sú rozpočtované vo finančnom objeme 5,6 milióna eur.
Výdavky na oblasť financií majú budúci rok vzrásť na 9,57 mld. eur
Celkové výdavky na oblasť financií majú budúci rok vzrásť na 9,57 miliardy eur. Na rok 2026 boli rozpočtované na úrovni 7,59 miliardy eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029, ktorý v pondelok schválila vláda.
Väčšinu nárastu predstavuje zvýšenie prostriedkov v kapitole Všeobecná pokladničná správa (VPS) zo 6,73 miliardy eur na 8,74 miliardy eur. Mierny nárast zo 692 miliónov eur na 700 miliónov eur má rozpočtovaný aj kapitola Ministerstva financií (MF) SR. Naopak, peniaze pre subjekty v pôsobnosti rezortu financií majú medziročne klesnúť zo 162 miliónov eur na 134 miliónov eur.
V kapitole VPS sú rozpočtované viaceré inde nezaradené výdavky. Ide o päť základných skupín, a to rozpočtové rezervy, výdavky vo vzťahu k Európskej únii (EÚ), finančné vzťahy k Sociálnej poisťovni, správa ostatných výdavkov a výdavky spojené so správou štátneho dlhu.
Rozpočet v oblasti financií na rok 2027 je ovplyvnený najmä rastom výdavkov na transfer do štátnych finančných aktív v sume 700 miliónov eur, na riešenie vplyvov legislatívnych zmien vo výške 430 miliónov eur, či rastom osobných výdavkov v sume 402 miliónov eur, najmä z dôvodu valorizácie platov vo verejnej správe. Očakávajú sa aj vyššie výdavky na správu štátneho dlhu o 401 miliónov eur, vo vzťahu k EÚ o 257 miliónov eur a na Národný jadrový program v sume 100 miliónov eur. Naopak, rozpočet počíta s medziročným poklesom transferu Sociálnej poisťovni o 344 miliónov eur.
"Celkové výdavky kapitoly MF SR sa rozpočtujú na rok 2027 v sume 700 miliónov eur, pričom najvyšší podiel tvoria výdavky finančnej správy, ďalej sú to výdavky na informačné systémy riadenia verejných financií a administratívne výdavky, ktoré slúžia predovšetkým na plnenie úloh jednotlivých rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti MF SR," priblížil predkladateľ. Medziročný rast o 8,21 milióna eur je spôsobený najmä dofinancovaním účtu sociálneho zabezpečenia colníkov.
Rezort chce ďalšie tri miliardy eur
Slovensko má záujem o ďalšie tri miliardy eur z nástroja SAFE 2. Poskytnuté by mohli byť rovnako úverom. O konkrétnej výške finančnej pomoci pre jednotlivé členské krajiny Európskej únie (EÚ) má ešte rozhodnúť Rada EÚ. Slovensko už čerpá 2,32 miliardy eur z prvého kola nástroja.
"Podmienky a pravidlá čerpania týchto dodatočných prostriedkov by mali byť analogické ako pri uzavretej zmluve a z pohľadu rozpočtu verejnej správy budú týmito úverovými prostriedkami kryté rozpočtové prostriedky na projekty financované v rámci limitov výdavkov kapitoly Ministerstva obrany (MO) SR na roky 2027 až 2030. Predloženie žiadosti o finančnú pomoc sa očakáva v priebehu mesiacov október - november 2026," napísalo v návrhu rozpočtu ministerstvo financií, ktoré ho na rokovanie vlády predložilo. Príslušné vykonávacie rozhodnutia majú byť prijaté do konca júna 2027.
V novembri minulého roka vláda schválila poskytnutie finančnej pomoci Slovenskej republike z finančného nástroja SAFE. V nadväznosti na to zaslala Európskej komisii oficiálnu žiadosť o poskytnutie finančnej pomoci, ktorej súčasťou bol národný investičný plán pre európsky obranný priemysel vypracovaný Ministerstvom obrany SR.
