BRATISLAVA - Slovensko zaznamenalo prvé potvrdené prípady katarálnej horúčky oviec. Nebezpečnú nákazu, známu aj ako bluetongue (modrý jazyk), veterinári laboratórne potvrdili u hovädzieho dobytka v dvoch okresoch. Zvieratá pritom nemali žiadne klinické príznaky ochorenia. Informovala o tom Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPR) SR.
Počas uplynulého týždňa boli po konfirmačných vyšetreniach Veterinárneho ústavu potvrdené prvé dva prípady katarálnej horúčky oviec na Slovensku. Informovala o tom ŠVPS SR. Jeden prípad sa nachádza v okrese Čadca, druhý v okrese Žarnovica. V oboch prípadoch išlo o hovädzí dobytok.
"Zvieratá neprejavovali žiadne klinické príznaky ochorenia, potvrdené výhradne laboratórne," priblížila ŠVPS SR, ktorá zdôrazňuje, že Slovensko bolo doteraz jednou z posledných európskych krajín bez potvrdeného výskytu tejto nákazy. Veterinárna správa už v minulosti upozorňovala, že vzhľadom na výskyt ochorenia v okolitých štátoch sa jeho zavlečenie na Slovensko očakávalo.
Ide o kmeň BTV-3
V potvrdených prípadoch bol zistený sérotyp BTV-3. Ide o jeden z celkovo 24 známych sérotypov vírusu katarálnej horúčky oviec. Práve BTV-3 sa v posledných rokoch šíri viacerými európskymi krajinami.
Katarálnu horúčku oviec nespôsobuje bežný kontakt medzi zvieratami. Vírus prenášajú drobné krv sajúce pakomáriky rodu Culicoides. Tie sa môžu nakaziť pri cicaní krvi infikovaného zvieraťa a následne vírus preniesť ďalej. Šíreniu pritom prospievajú najmä teplé a vlhké podmienky. Napriek názvu ochorenia pritom nejde iba o problém oviec. Vírus môže postihnúť aj hovädzí dobytok či kozy.
Zvieratá sa utrácať nebudú
Pre chovateľov je dôležitou informáciou, že potvrdenie nákazy automaticky neznamená likvidáciu celého chovu. „Zvieratá sa neusmrcujú a bez problémov môžu byť hocikedy podľa potreby premiestnené na bitúnky,“ uviedla ŠVPS SR vo svojom oznámení.
Pre oba postihnuté chovy boli vydané opatrenia, ktoré momentálne zahŕňajú najmä zákaz premiestňovania zvierat z týchto chovov na iné farmy. Možná je aj vakcinácia. Podľa veterinárnej správy je dostupná a jej použitie je v súčasnosti dobrovoľné a hradené chovateľom. Po vakcinácii môžu byť zvieratá z postihnutých chovov premiestňované aj do ďalších chovov na území Slovenska.
V rámci Slovenska sa podľa ŠVPS SR všeobecné obmedzenia premiestňovania zvierat neuplatňujú. Osobitné pravidlá však môžu platiť pri vývoze do zahraničia, kde môže byť pred odoslaním potrebné vyšetrenie alebo vakcinácia podľa požiadaviek krajiny, ktorá zvieratá prijíma.
Veterinári situáciu monitorujú
ŠVPS SR zdôrazňuje, že o výskyte už boli informovaní veterinárni lekári regionálnych veterinárnych a potravinových správ, súkromní veterinári aj chovateľské zväzy vnímavých druhov zvierat. "Nie je dôvod na paniku, nákazu sme očakávali, sme na ňu pripravení," deklaruje ŠVPS SR. Informácia zároveň smerovali k Európskej komisii a členským štátom Európskej únie.
Katarálna horúčka oviec patrí medzi ochorenia, ktoré sa v Európe v posledných rokoch šíria. ŠVPS SR v minulosti uvádzala, že Slovensko v súvislosti s výskytom nákazy v susedných krajinách už čelilo riziku zavlečenia a situáciu pravidelne monitorovalo.
Priebeh ochorenia
Priebeh katarálnej horúčky môže byť u jednotlivých druhov zvierat a pri rôznych sérotypoch odlišný. U oviec môže ochorenie vyvolať horúčku, opuchy, poškodenie slizníc či problémy s pohybom a pri ťažšom priebehu môže viesť aj k úhynom. Hovädzí dobytok môže pritom vírus prenášať aj bez výrazných klinických prejavov.
Katarálna horúčka oviec nie je ochorením človeka. ŠVPS SR uvádza, že ľudia nie sú na túto chorobu vnímaví a nákaza sa neprenáša ani kontaktom či surovinami získanými z infikovaných zvierat.
