PARÍŽ - Pre šírenie antisemitských príspevkov na internete musela z Francúzska odísť študentka z Pásma Gazy, informovala agentúra AFP. Mladá žena, ktorá mala na jeseň nastúpiť na univerzite Sciences Po v meste Lille, v nedeľu vycestovala do Kataru, kde bude pokračovať v štúdiu.
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot zdôraznil „neprijateľnú“ povahu príspevkov, ktoré pred vstupom na francúzske územie šírila študentka, uvádza sa vo vyhlásení rezortu. „Nemala tu čo robiť. Povedal som to a urobili sme to,“ napísal Barrot následne na sieti X.
Univerzita Sciences Po už predtým študentke zrušila akreditáciu za šírenie antisemitských príspevkov. Hlavný prokurátor mesta uviedol, že voči nej bolo začaté vyšetrovanie pre údajnú snahu ospravedlňovať terorizmus a zločiny proti ľudskosti.
Študentka vraj prostredníctvom svojho účtu na sociálnej sieti X šírila príspevky, ktoré obsahovali obrázky Adolfa Hitlera a slová, ktoré vyzývajú na smrť Židov. Jej účet bol po žiadosti Barrota stiahnutý z internetu.
Žena podľa diplomatického zdroja pricestovala do Francúzska 11. júla po absolvovaní bezpečnostných kontrol vďaka štipendiu, ktoré získala na základe vynikajúcich študijných výsledkov. V súčasnosti je predmetom vyšetrovania aj to, prečo úrady o šírení medzičasom zmazaných príspevkov nevedeli vopred.
Študentkin právny zástupca podľa AFP v nedeľu povedal, že jeho klientka sa rozhodla „pokračovať v štúdiu v inej krajine v duchu ústupkov a s cieľom zaručiť jej bezpečnosť“. V jej mene však dôrazne odmietol obvinenia namierené voči jej osobe.
V súvislosti s týmto prípadom Barrot ešte v piatok oznámil, že Francúzsko pozastaví svoj program prijímania Palestínčanov z Pásma Gazy, kým sa nevyšetrí, ako sa do krajiny dostala zmienená študentka. Francúzsko od začiatku vojny medzi palestínskou militantnou skupinou Hamas a Izraelom pomohlo odísť z Gazy viac ako 500 ľuďom vrátane zranených detí, novinárov, študentov a umelcov.
Hamas podmieňuje prístup Červeného kríža k rukojemníkom otvorením humanitárnych koridorov
Palestínska militantná organizácia Hamas v nedeľu vyhlásila, že Medzinárodnému výboru Červeného kríža (MVČK) umožní poskytnúť pomoc izraelským rukojemníkom zadržiavaným v Pásme Gazy, ale iba pod podmienkou, že tam budú otvorené humanitárne koridory. Informuje agentúra AFP.
„Sme pripravení kladne reagovať na akúkoľvek žiadosť Červeného kríža o dodanie potravín a liekov nepriateľským zajatcom. Náš súhlas však podmieňujeme otvorením humanitárnych koridorov... na prepravu potravín a liekov... do všetkých oblastí Pásma Gazy,“ píše sa vo vyhlásení Brigád Izz ad-Dína al-Kassáma, vojenského krídla Hamasu.
Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že izraelskí rukojemníci nebudú mať v porovnaní s ostatnými obyvateľmi Pásma Gazy žiadne „špeciálne privilégiá“. „Hamas nenecháva zajatcov zámerne hladovať, dostávajú rovnaké jedlo ako naši bojovníci a civilisti. Nebudú mať žiadne osobitné privilégiá,“ napísalo vojenské krídlo Hamasu.
Jeho vyhlásenie bolo zverejnené krátko po tom, čo izraelský premiér Benjamin Netanjahu požiadal MVČK o pomoc pri zabezpečení potravín a lekárskej pomoci izraelským rukojemníkom, ktorí sú stále zadržiavaní palestínskymi militantnými skupinami v Pásme Gazy. Reagoval tým na videá zachytávajúce dvoch izraelských rukojemníkov v zlom zdravotnom stave, ktoré zverejnil v uplynulých dňoch Hamas a ďalšia militantná skupina Palestínsky islamský džihád. MVČK uviedol, že rukojemníkom je ochotný pomôcť, jeho pracovníkom však k nim musí byť umožnený prístup, čo sa za 22 mesiacov od začiatku izraelskej operácie v Pásme Gazy nestalo.
Austrália chce dodať ďalšiu pomoc pre ženy a deti v Pásme Gazy
Austrálska vláda v pondelok prisľúbila ďalšiu humanitárnu pomoc pre ženy a deti v Pásme Gazy v hodnote 20 miliónov austrálskych dolárov. Rozhodnutie prijala deň po tom, ako protestný sprievod približne 90-tisíc demonštrantov na Prístavnom moste v Sydney upozornil na podmienky v tomto vojnou zničenom regióne. Informuje o tom agentúra DPA.
Ministerka zahraničných vecí Penny Wongová oznámila, že celková pomoc Austrálie sa zvýšila na „viac ako 130 miliónov austrálskych dolárov na pomoc civilistom v Gaze a Libanone“ od teroristického útoku militantného hnutia Hamas v októbri 2023. Wongová dodala, že vláda prijala toto rozhodnutie po tom, ako Izrael oznámil otvorenie nových humanitárnych koridorov.
Prísľubu ďalšej pomoci predchádzal protest v centre Sydney. Úradujúci komisár polície Nového Južného Walesu Peter McKenna označil nedeľný dav demonštrantov za najväčší, aký kedy na Prístavnom moste videl. Podľa miestnych médií organizátori protestu odhadli počet účastníkov na 200-tisíc až 300-tisíc. Ďalšie tisíce ľudí demonštrovali v nedeľu na propalestínskych protestoch aj v meste Melbourne.
Organizácia Spojených národov, ako aj iné humanitárne skupiny, aktivisti a analytici tvrdia, že Pásmo Gazy je na pokraji hladomoru, čo Izrael neustále popiera. Podľa nich aj malú pomoc, ktorú do tejto enklávy vpúšťa, sprevádzajú chaotické okolnosti vrátane násilnosti či jej rozkrádania.
BR OSN bude mimoriadne rokovať o rukojemníkoch v Pásme Gazy
Bezpečnostná rada OSN by sa v utorok mala na mimoriadnom zasadnutí venovať situácii rukojemníkov v Pásme Gazy. Oznámil to v nedeľu izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon, informuje AFP.
Danon doplnil, že zasadnutie bude reakciou na zhoršujúce sa podmienky rukojemníkov, ktorých v palestínskej enkláve zadržiava militantné hnutie Hamas. Vlnu rozhorčenia vyvolali najmä nedávno zverejnené videá, na ktorých sú dvaja zadržiavaní Izraelčania zjavne vychudnutí a v zlom zdravotnom stave. Zábery zverejnil Hamas spolu s ďalšou militantnou skupinou.
Ozbrojené krídlo Hamasu uviedlo, že rukojemníci dostávajú rovnakú stravu ako bojovníci a zo zodpovednosti za ich stav obvinilo izraelské úrady. Tie od ukončenia prímeria v marci tohto roka zaviedli úplnú blokádu dodávok humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. V máji Izrael povolil čiastočné obnovenie dodávok, humanitárne organizácie však upozorňujú, že sú stále nedostatočné.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v tejto súvislosti v nedeľu požiadal Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) o sprostredkovanie dodávok potravín pre zadržiavaných. Hamas reagoval, že MVČK umožní prístup k rukojemníkom, ak sa otvoria humanitárne koridory pre pomoc vo všetkých oblastiach Pásma Gazy.
Otázka rukojemníkov v Pásme Gazy by mala byť prioritou svetovej politiky
Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar v pondelok vyhlásil, že otázka rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy by mala stáť na poprednom mieste svetovej agendy. O tejto téme plánuje hovoriť aj na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady (BR) OSN v New Yorku. TASR sa odvoláva na správu agentúry AFP.
„Svet musí skoncovať s fenoménom únosov civilistov. Táto téma musí byť v centre svetovej pozornosti,“ povedal Saar počas tlačového brífingu. Ešte v pondelok preto odletí do New Yorku, aby sa osobne zúčastnil na utorkovom zasadnutí BR OSN venovanom situácii rukojemníkov.
Palestínske hnutie Hamas počas teroristického útoku na Izrael 7. októbra 2023 unieslo 251 rukojemníkov. Podľa izraelskej armády sa stále nachádza v Pásme Gazy 49 a z nich je 27 pravdepodobne mŕtvych.
Zasadnutie BR OSN sa koná v reakcii na videá zverejnené minulý týždeň militantnými skupinami Hamas a Palestínsky islamský džihád. Zábery vychudnutých rukojemníkov vyvolali v Izraeli vlnu pobúrenia a opätovne rozprúdili diskusiu o potrebe prímeria v Pásme Gazy a dohody o prepustení unesených.
Ozbrojené krídlo Hamasu uviedlo, že rukojemníci dostávajú rovnakú stravu ako bojovníci a zo zodpovednosti za ich stav obvinilo izraelské úrady. Tie od ukončenia prímeria v marci tohto roka zaviedli úplnú blokádu dodávok humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. V máji Izrael povolil čiastočné obnovenie dodávok, humanitárne organizácie však upozorňujú, že sú stále nedostatočné.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v tejto súvislosti v nedeľu požiadal Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) o sprostredkovanie dodávok potravín pre zadržiavaných. Hamas reagoval, že MVČK umožní prístup k rukojemníkom, ak sa otvoria humanitárne koridory pre pomoc vo všetkých oblastiach Pásma Gazy
