FILIPÍNY – Filipínska pobrežná stráž zaznamenala pohyb čínskych lodí, ktoré sa mali bez varovania objaviť v blízkosti pobrežia tohto ostrovného štátu. Malo ich byť viac ako 50. Podľa platného rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvoru ide z pohľadu Číny o narušenie suverenity.
Analytici pre Newsweek opísali viacero čínskych lodí, ktoré sa objavili pri pobreží Filipín, ako "námornú milíciu". Podotkli, že ide len o ďalší prejav Pekingu, ktorý sa snaží presadiť svoje územné nároky. Sporné vody má Čína okupovať pravidelne, pričom tam celé týždne vysiela desiatky bojových lodí.
Reakcia Filipín
Čína tvrdí že týmto lodiam sa hovorí "Little Blue Men" (malí modrí mužíci) pre ich charakteristické trupy, ktoré sa snažia kamuflovať za posádky domácich rybárov. Filipínska pobrežná stráž vyslala oproti čínskym lodiam dve plavidlá a jedno lietadlo. "Vyslali sme ich ako reakciu na nelegálne zoskupovanie čínskych "námorných milícií" v oblasti Rozul Reef," uviedol na sociálnej sieti X hovorca pobrežnej stráže Jay Tarriela.
Rozul Reef je filipínsky ekvivalent. Oficiálny názov je Iroquois Reef. Ide o oblasť približne 240 kilometrov od filipínskej provincie Palawan, teda vo výlučnej ekonomickej zóne ostrovnej krajiny. Pobrežná stráž mala potvrdiť výskyt zhruba 50 lodí.
"Vyslali sme im správu, aby sa tu prestali zoskupovať, objasnili zámery svojho konania a postupovali len v rámci Dohovoru OSN o morskom práve z roku 2016," dodal Tarriela.
Čínske lode nemali na túto správu vôbec reagovať. Filipíny preto do oblasti vyslali nafukovacie člny, aby zaznamenali čísla na bojových lodiach a všetko zdokumentovali.
Peking chce ovládať väčšinu oblasti
Peking si nárokuje zvrchovanosť nad viac ako 80 percentami strategickej oblasti v Juhočínskom mori, cez ktoré každoročne prechádza obchod v hodnote približne troch biliónov dolárov. Tieto nároky stavajú Čínu do rozporu s viacerými susedskými krajinami vrátane USA a Filipín, ktoré sa bránia čínskej expanzii vo svojej výlučnej ekonomickej zóne.
Medzinárodný súd v Haagu ešte v roku 2016 rozhodol o týchto vodách z pohľadu Filipín a zamietol rozsiahle nároky Číny v Juhočínskom mori. Peking ale s týmto rozhodnutím nesúhlasí a považuje ho za neplatné a politicky motivované.
Iniciatíva CSIS pre transparentnosť námornej dopravy v Ázii sa ale vyjadrila, že na rozdiel od posledných rokov väčšina čínskych lodí bola zakotvená v blízkosti vojenských základní a nie v oblasti útesov, kde by mohli predstierať, že lovia ryby.
