WASHINGTON - Spojené štáty sťahujú časť menej zásadného diplomatického personálu z blízkovýchodných krajín, pretože sa obávajú rastúceho napätia v oblasti. Ministerstvo obrany zároveň povolilo dobrovoľný odchod rodinných príslušníkov amerických vojakov v oblasti. Píšu o tom americké médiá s odvolaním sa na činiteľov ministerstiev zahraničia a obrany. Krok sa podľa stanice CNN týka Iraku, Kuvajtu a Bahrajnu. Podľa médií sa obavy môžu týkať neuspokojivého vývoja rozhovorov medzi USA a Iránom o jeho jadrovom programe a možného izraelského úderu na iránske jadrové zariadenia.
Izrael zvažuje, že v najbližších dňoch podnikne vojenský útok na Irán, píše web stanice NBC News s odvolaním sa na päť zdrojov s informáciami o situácii. Ak tak Izrael naozaj urobí, bude to s najväčšou pravdepodobnosťou bez podpory USA, uviedli zdroje. Jednostranný úder Izraela proti Iránu by znamenal dramatický rozkol s administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorá sa proti takémuto kroku vyslovila. "Sú stiahnutí, pretože to môže byť nebezpečné miesto," povedal v stredu večer bez bližších podrobností o diplomatoch americký prezident Donald Trump. Zároveň zopakoval svoje skoršie slová, že Irán nesmie získať jadrovú zbraň.
Washington má podľa NBC News obavy, že by prípadný izraelský úder proti Iránu mohol vyvolať odvetnú reakciu Teheránu namierenú proti americkému personálu či majetku v regióne. Irán dlhodobo tvrdí, že Spojené štáty by ako hlavný vojenský a politický spojenec Izraela niesli následky za izraelský útok. Podľa denníka The Washington Post by navyše takáto vojenská akcia takmer určite zmarila citlivé jadrové rokovania medzi Trumpovou administratívou a Teheránom.
Jadrové rozhovory medzi Washingtonom a Teheránom doteraz neviedli k výsledkom a obe strany varujú pred ich neúspechom. Iránsky minister obrany Azíz Násirzádí v stredu povedal, že ak rokovania o iránskom jadrovom programe zlyhajú a výsledkom bude konflikt so Spojenými štátmi, Irán môže zaútočiť na americké základne v regióne. Zároveň sa špekuluje o možnom údere Izraela na iránske zariadenia na obohacovanie uránu.
Irán trvá na svojich červených líniách
Irán v roku 2015 podpísal so Spojenými štátmi, Európskou úniou, Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou dohodu známu pod skratkou JCPOA, ktorá mala obmedziť iránsky jadrový program výmenou za zrušenie protiiránskych sankcií. Spojené štáty však od dohody za prvej vlády prezidenta Donalda Trumpa v roku 2018 odstúpili a sankcie proti Iránu obnovili. Irán neskôr prestal dohodu dodržiavať a začal obohacovať urán na úroveň, ktorá ho približuje k možnej výrobe jadrovej zbrane. Teherán napriek tomu dlhodobo tvrdí, že o jadrovú zbraň sa neusiluje.
Teraz šéf Bieleho domu usiluje o novú dohodu, ktorá by zabezpečila, že Irán nezíska jadrové zbrane, čoho sa obáva rad západných štátov. Teherán ambície získať jadrové zbrane popiera a uviedol, že je ochotný rokovať o určitom obmedzení svojho jadrového programu, ale že ukončenie obohacovania uránu alebo odovzdanie týchto zásob patrí medzi tzv. červené línie pri rokovaniach.
