WASHINGTON - Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v stredu povedal, že Nemecko naďalej stojí za bezpečnosťou Izraela a v rozhovore pre americkú stanicu Fox News obhajoval postoj svojej vlády. Zároveň priznal zhoršujúcu sa humanitárnu situáciu v Pásme Gazy, kde Izrael vedie vojnu s militantným hnutím Hamas, píše DPA.
Aktualizované 12:39 - Izrael a palestínske teroristické hnutie Hamas v noci na dnes dostali nový návrh osobitného amerického vyslanca Stevea Witkoffa na prímerie vo vojne v Pásme Gazy, ktorý počíta s prepustením desiatich živých rukojemníkov a vydaním 18 tiel výmenou za 60-dňový pokoj zbraní a prepustenie stoviek palestínskych väzňov. Informuje o tom spravodajský server The Times of Israel (ToI) s odvolaním sa na izraelského predstaviteľa, ktorý tak podľa ToI potvrdil predchádzajúce správy médií. Súčasťou návrhu je aj obnovenie dodávok humanitárnej pomoci prostredníctvom agentúr OSN. Text dohody však podľa zdroja ToI neobsahuje záväzok Izraela k trvalému ukončeniu vojny.
11:50 - Dnešné izraelské údery v Pásme Gazy zabili najmenej 44 Palestínčanov, píše agentúra AFP s odvolaním sa na tamojšiu civilnú obranu. Izraelská armáda leteckými údermi aj pozemnou paľbou zaútočila v utečeneckom tábore Burajdž, kde zabila 19 ľudí, v meste Džabálija, kde zomrelo sedem osôb, a ďalej v oblastiach miest Chán Júnis a Dajr Balah, píše agentuta WAFA.
Wadephul priznal zhoršujúce sa podmienky
„Sme blízkym partnerom Izraela, nielen vzhľadom na našu históriu. Sme zodpovední za bezpečnosť a existenciu Izraela,“ odpovedal šéf nemeckej diplomacie na otázku, či Berlín mení svoj politický kurz.
Wadephul zároveň priznal zhoršujúce sa podmienky v Pásme Gazy. „Humanitárna situácia je pre Gazanov veľmi hrozná a preto je našou požiadavkou voči Izraelu, aby povolil prísun humanitárnej pomoci do Pásma Gazy,“ povedal. Túto požiadavku podľa jeho slov vyjadrili Izraelu „veľmi jasne“. Napriek tomu však podotkol, že nemecká solidarita s Izraelom zostáva nezmenená. Nemecký minister zahraničných vecí je v súčasnosti na návšteve Spojených štátov, kde sa stretol so svojím americkým náprotivkom Marcom Rubiom.
DPA pripomína, že Nemecko je jedným z hlavných podporovateľov Izraela od útoku Hamasu zo 7. októbra 2023, po ktorom vypukla vojna v Pásme Gazy. Avšak nová vláda nemeckého kancelára Friedricha Merza tento týždeň odsúdila kroky Izraela v palestínskej enkláve po tom, čo humanitárne organizácie varovali pred hladomorom v Pásme Gazy z dôvodu izraelského blokovania prísunu pomoci.
Izraelská vláda schválila vznik 22 nových osád na Západnom brehu Jordánu
Izraelské ministerstvo obrany vo štvrtok informovalo, že vládny kabinet schválil zriadenie 22 nových osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Časť z nich už existuje a vláda ich iba dodatočne zlegalizovala. Informuje AP a portál Times of Israel.
Ministerstvo obrany označilo rozhodnutie za „historické“ a uviedlo, že osady „posilnia strategickú kontrolu nad všetkými časťami Judey a Samárie “ a „zabránia vzniku palestínskeho štátu“. Rozhodnutie privítal aj krajne pravicový minister financií Becacel Smotrič. „Je to veľký deň pre osadnícke hnutie a dôležitý deň pre štát Izrael. Osídľovanie našej vlasti je ochranným štítom izraelského štátu,“ vyhlásil.
Západný breh Jordánu Izrael okupuje od šesťdňovej vojny v roku 1967. Je domovom pre približne tri milióny Palestínčanov a sídli tam aj Palestínska samospráva. Zároveň na tomto území žije takmer 500.000 Izraelčanov v osadách, ktoré sú podľa medzinárodného práva nezákonné. Je ich viac ako 100 rozličnej veľkosti od malých komunít až po plne rozvinuté obce s bytovými domami, nákupnými centrami, továrňami a verejnými parkami.
AP pripomína, že Palestínčania považujú rozširovanie izraelských osád za jednu z hlavných prekážok vyriešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu a väčšina medzinárodného spoločenstva ich považuje za nezákonné.
Tisíce Palestínčanov vyrabovali sklad OSN v Pásme Gazy
Davy ľudí v stredu vyrabovali sklad OSN v meste Dajr al-Balah vo vojnou zničenom Pásme Gazy, kde Izrael viac ako dva mesiace blokoval prísun humanitárnej pomoci a v súčasnosti púšťa cez hraničné priechody len obmedzený počet kamiónov s pomocou. Svetový potravinový program (WFP) tvrdí, že pri vniknutí do skladu zrejme zahynuli dve osoby, píše AFP a Reuters. Na záberoch zverejnených AFP sú zachytené davy Palestínčanov, ako vnikajú do skladu WFP a berú krabice a vrecia s potravinami, pričom bolo počuť výstrely.
WFP vo svojom vyhlásení na sieti X uviedol, že „davy hladujúcich ľudí vnikli do skladu WFP“ v Dajr al-Balah, kde hľadali potravinové zásoby, ktoré boli pripravené na distribúciu. „Počiatočné správy naznačujú, že pri tragickej udalosti zahynuli dvaja ľudia a niekoľko ďalších bolo zranených,“ tvrdí WFP a dodal, že naďalej prešetruje podrobnosti incidentu.
Izrael od 2. marca blokoval prísun všetkej humanitárnej pomoci do Gazy. Po medzinárodnom tlaku začal minulý týždeň vpúšťať nákladné autá s pomocou do tejto palestínskej enklávy. „Humanitárne potreby sa vymkli spod kontroly po 80 dňoch úplnej blokády všetkej potravinovej pomoci a inej pomoci do Gazy,“ vyhlásil WFP.
Intenzívna kritika je v súčasnosti podľa AFP namierená na Spojenými štátmi podporovanú Humanitárnu nadáciu pre Pásmo Gazy (GHF), ktorá obchádza dlhodobý systém distribúcie pomoci vedený OSN na tomto území. OSN v stredu odsúdila skupinu po tom, čo pri chaotickej distribúcii pomoci v utorok utrpelo zranenia 47 ľudí, keď tisíce Palestínčanov vtrhli na miesto distribúcie pomoci GHF.
Nemenovaný palestínsky zdroj uviedol, že pri utorkovom incidente zahynula najmenej jedna osoba. Izraelská armáda v stredu reagovala na tvrdenia OSN a oznámila, že jej vojaci nestrieľali na civilistov v distribučnom stredisku humanitárnej pomoci v Pásme Gazy. „WFP naliehavo vyzýva na bezpečný, nerušený prístup humanitárnej pomoci, ktorý umožní okamžité riadené rozdeľovanie potravín po celej Gaze,“ uviedla organizácia vo vyhlásení.
Tisíce demonštrantov v Tel Avive vyzvali na prepustenie rukojemníkov
Tisíce ľudí sa v stredu zhromaždili v uliciach Tel Avivu na podporu rukojemníkov zadržiavaných militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy. Pri príležitosti 600. dňa vojny medzi Izraelom a Hamasom vyzvali na prímerie, ktoré by zabezpečilo prepustenie rukojemníkov. Píše AFP.
Davy zaplnili Námestie rukojemníkov v Tel Avive a držali transparenty s nápisom „Ľudia sú s rukojemníkmi“. Na tomto mieste sa zhromaždenia za prepustenie rukojemníkov konajú pravidelne od útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023, po ktorom vypukla vojna v Pásme Gazy.
Na stredajšom zhromaždení sa zúčastnil aj bývalý rukojemník Jair Horn prepustený vo februári, ktorého brat je naďalej v zajatí. Vládu izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vyzval, aby „ukončila túto vojnu a priviedla späť 58 rukojemníkov“.
Stovky ľudí sa zhromaždili na križovatkách a na hlavnej diaľnici prechádzajúcej Tel Avivom o 6.29 h ráno miestneho času, presne v čase, keď sa 7. októbra 2023 začal bezprecedentný útok Hamasu. Demonštrácie sa konali počas celého dňa a pozdĺž ciest boli umiestnené tabule s číslom 600, teda počtom dní trvania vojny. Niekoľko stoviek ľudí sa zhromaždili aj v kibuci Nir Oz na juhu Izraela, kde podľa AFP počas útoku militantov štvrtina tamojších obyvateľov zahynula, alebo bola vzatá do zajatia.
„Počas prvých dní v zajatí som bola presvedčená, že (armáda) a Izraelský štát urobia všetko preto, aby nás priviedli späť v priebehu pár hodín, nanajvýš dní,“ povedala Karina Engel-Bartová, bývalá rukojemníčka, ktorej manžel zahynul počas útoku Hamasu a jeho telo je naďalej v palestínskej enkláve. „Ale mýlila som sa...v Gaze je naďalej 58 z nich a musia byť hneď prepustení,“ dodala.
Engel-Bartovú zajali spoločne s jej dvoma dcérami a všetky tri prepustili počas prvého krátkodobého prímeria v novembri 2023. Podľa AFP je v rukách Hamasu 14 obyvateľov spomínaného kibucu, pričom traja z nich sú podľa predpokladov nažive. Palestínske hnutie Hamas počas útoku na Izrael zajalo 251 osôb, z toho 57 sa ešte stále nachádza v Pásme Gazy, pričom väčšina z nich je podľa izraelskej armády mŕtvych. Okrem toho Hamas zadržiava aj telo vojaka zajatého v roku 2014.
