TALLINN - Estónsky prezident Alar Karis v stredu podpísal novelu ústavy, ktorá zakazuje občanom krajín, čo nie sú členmi Európskej únie, hlasovať v miestnych voľbách v Estónsku. Podľa agentúry AFP ide o krok zameraný proti početnej ruskej menšine v tomto pobaltskom štáte.
Osoby s trvalým pobytom v Estónsku dosiaľ mali ústavné právo voliť v miestnych voľbách, nie však v parlamentných. Za zmenu zákona hlasovali poslanci drvivou väčšinou 26. marca. V Estónsku od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu narastajú obavy o bezpečnosť a vojna je v Estónsku považovaná za priamu hrozbu, pretože pobaltská krajina priamo hraničí s Ruskom.
Kancelária estónskeho prezidenta vo vyhlásení oznámila zákaz „štátnym príslušníkov tretích krajín“ zúčastňovať sa na miestnych voľbách s odôvodnením, že ide o „ochranu jednoty estónskej spoločnosti“. Vo vyhlásení zároveň vyzvala tých, ktorých sa týka spomínaný zákaz, aby si nemysleli, že sú vyčlenení zo spoločnosti alebo aby neverili, že sú štátom vnímaní len ako bezpečnostné riziko.
Vzťahy medzi Ruskom troma pobaltskými krajinami sa dlhodobo zhoršujú
Nové opatrenie podľa AFP zasiahne približne 80.000 Rusov žijúcich v tejto bývalej sovietskej republike, ktorá získala nezávislosť v roku 1991. Vzťahy medzi Ruskom troma pobaltskými krajinami - Litvou, Lotyšskom a Estónskom - sa dlhodobo zhoršujú v dôsledku rastúceho napätia medzi Ruskom a Západom, píše AFP. Všetky tri pobaltské štáty sú členmi EÚ a NATO a tiež podporovateľmi Ukrajiny.
V Estónsku a Litve sú veľké rusky hovoriace menšiny, ktoré ktoré sú niekedy v rozpore s vládami týchto štátov, čo podľa AFP vyvoláva obavy, že Moskva by mohla využiť rozpory na destabilizáciu týchto krajín. Keď Estónsko získalo svoju nezávislosť, približne tretina jeho populácie hovorila po rusky - vrátane rodín, ktoré emigrovali z iných sovietskych krajín. Nezískali však estónske občianstvo z dôvodu chýbajúcich rodinných väzieb s Estónskom. Na získanie občianstva uchádzači tiež musia úspešne absolvovať test z estónskeho jazyka.
