KYJEV - Dočasné embargo Európskej únie na dovoz poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny, ktoré malo ochrániť poľnohospodárov v piatich susedných krajinách, vypršalo v polovici septembra. Maďarsko, Slovensko a Poľsko však zákaz dovozu odmietli ukončiť, na čo podráždene zareagovali niektorí politici v EÚ a Ukrajina zasa reagovala sťažnosťou na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Európska komisia zaviedla embargo na dovoz poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny, konkrétne pšenice, kukurice, slnečnice a repky olejnej, v piatich štátoch susediacich s Ukrajinou v apríli. Cieľom bolo zastaviť narušovanie trhu v týchto krajinách, tranzit ukrajinského obilia cez ich územie však pokračoval.
archívne video
V júni embargo predĺžila do 15. septembra, potom však rozhodla, že ďalej v ňom pokračovať nebude. Na to Poľsko, Maďarsko a Slovensko zobrali záležitosť do svojich rúk a zaviedli vlastný zákaz na ukrajinskú pšenicu a ďalšie produkty, pričom ako dôvod uviedli ochranu vlastných farmárov. Ukrajina aj Európska komisia vyzvali krajiny, aby od jednostranného predĺženia embarga ustúpili. Kyjev následne podal na štáty žalobu na pôde WTO. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku označil kroky susedných štátov za "divadlo, ktoré iba pomáha Moskve", za čo si vyslúžil ostrú kritiku zo strany Poľska.
Prekvapilo to aj poľského komisára
Rozhodnutie Kyjeva podať žalobu prekvapilo aj poľského komisára Európskej únie pre poľnohospodárstvo Janusza Wojciechowského. Ten uviedol, že neočakával od Ukrajiny takýto krok, keďže aj napriek obmedzeniam objem exportu ukrajinských agroproduktov v minulých mesiacoch výrazne vzrástol.
Názory na rozhodnutie troch stredoeurópskych štátov sa líšia. Niektorí ministri pôdohospodárstva z krajín EÚ vyjadrili s týmto krokom nesúhlas, iní ho chápali. Nesúhlas dal na Rade ministrov poľnohospodárstva a rybolovu najavo napríklad španielsky minister Luis Planas a obavy z jednostranných krokov vyjadrila aj slovinská ministerka Irena Šinková, ktorá, rovnako ako Planas, poukázala na dôležitosť jednotného postupu v EÚ. Nemecký minister poľnohospodárstva Cem Özdemir išiel ešte ďalej a povedal, že Varšava, Bratislava a Budapešť tým dali najavo "iba čiastočnú solidaritu s Ukrajinou" a podľa jeho informácií "trhy zvládajú ukrajinské obilie veľmi dobre".
EK zaviedla embargo
Rakúsky minister Norbert Totschnig však vyjadril pochopenie pre konanie troch krajín. Upozornil, že bude potrebné posilniť infraštruktúru, aby sa ukrajinské obilie dostalo tam, kde je potrebné omnoho viac, napríklad do krajín na Blízkom východe a v Afrike. EK zaviedla embargo práve pre logistické problémy a akumulovanie produktov na trhu susediacich štátov. Oznámila však, že po analýze údajov týkajúcich sa vplyvu vývozu ukrajinských produktov na trh EÚ dospela k záveru, že narušenia trhu v piatich štátoch sa odstránili a na pokračovanie embarga nie je už dôvod.
Maďarsko na to zareagovalo ako prvé a po rozhodnutí EÚ nepredĺžiť embargo na vývoz ukrajinských produktov zaviedlo vlastné, a to až na 24 produktov. Pôvodne to boli iba štyri. Pridalo sa Poľsko, pre ktoré je otázka dovozu agroproduktov z Ukrajiny momentálne veľmi citlivá, keďže v októbri budú v Poľsku parlamentné voľby a vláda má podporu najmä v poľnohospodárskych oblastiach. Premiér Mateusz Morawiecki upozornil Kyjev, že ak bude konflikt eskalovať, pridá Poľsko na zoznam zakázaných produktov okrem pšenice aj ďalšie.
Aj Slovensko oznámilo vlastný zákaz
Aj Slovensko po nepredĺžení embarga Európskou komisiou oznámilo vlastný zákaz. Koncom tohto týždňa sa však Bratislava a Kyjev dohodli na vytvorení systému obchodovania s obilím na základe vydávania a kontrolovania licencií. Ihneď po jeho spustení sa zákaz dovozu štyroch komodít z Ukrajiny zruší. Bulharsko a Rumunsko po rozhodnutí EÚ národný zákaz nezaviedli. Farmári však spokojní neboli. Napríklad bulharskí poľnohospodári poukazovali na to, že výrobcovia slnečnicového oleja dovážajú z Ukrajiny lacné slnečnicové semená, zatiaľ čo ich náklady vzrástli od začiatku vojny na Ukrajine na trojnásobok. Tento problém sa týka aj ďalších komodít.
Počas tohto týždňa sa bulharskí farmári a vláda dohodli a vláda schválila pozastavenie dovozu slnečnicových semien z Ukrajiny. Zákaz bude platiť dovtedy, dokiaľ sa Kyjev a Sofia nedohodnú na dovozných kvótach. Vláda okrem toho súhlasila so zavedením licencií na dovoz pšenice, kukurice a repky. Nadmerných dovozov sa obávajú aj farmári v Rumunsku, cez ktoré prechádza veľký objem ukrajinského obilia. Tí však protesty predbežne zastavili a čakajú na implementáciu Ukrajinského akčného plánu. Dovtedy by sa do Rumunska ukrajinské agroprodukty dovážať nemali. Ak sa však ich požiadavky nenaplnia, plánujú masové protesty.
