LONDÝN - Otrava krvi, streptokoky, stafylokoky: Bakteriálne infekcie môžu byť smrteľné. Patria medzi hlavné príčiny úmrtí na celom svete. V tejto súvislosti je problematická najmä zvyšujúca sa rezistencia voči antibiotikám a tým aj náročný boj s multirezistentnými patogénmi.
Bakteriálne infekcie boli naposledy druhou najčastejšou príčinou úmrtí na celom svete a boli spojené s jedným z ôsmich úmrtí. Vyplýva to z medzinárodnej analýzy uverejnenej v časopise The Lancet, ktorá sa odvoláva na údaje z roku 2019.
Štúdia po prvýkrát poskytuje globálne odhady úmrtnosti spojenej s 33 bežnými bakteriálnymi patogénmi a 11 hlavnými typmi infekcií vedúcich k úmrtiu na sepsu (známu ako otrava krvi). Odhady boli vytvorené na základe 343 miliónov jednotlivých súborov údajov.
13,6 percenta všetkých prípadov úmrtia na celom svete
Analýza naznačuje, že 33 študovaných patogénov bolo zodpovedných za 7,7 milióna alebo 13,6 percent všetkých globálnych úmrtí v roku 2019. Viac ako polovicu z nich predstavovalo päť patogénov: Staphylococcus aureus (1,1 milióna úmrtí), Escherichia coli (950 000), Streptococcus pneumoniae (829 000), Klebsiella pneumoniae (790 000) a Pseudomonas aeruginosa (559 000).
Ktorý patogén spôsobuje najviac úmrtí, sa líši podľa vekovej skupiny. Napríklad Staphylococcus aureus bol spojený s väčšinou úmrtí u dospelých nad 15 rokov, Salmonella enterica serovar Typhi u detí vo veku od 5 do 14 rokov, Streptococcus pneumoniae u detí do piatich rokov a Klebsiella pneumoniae u novorodencov.
Miera úmrtnosti podľa regiónu sveta
Podľa štúdie sa miera úmrtnosti veľmi líšila aj v jednotlivých regiónoch sveta. Najvyššia bola v subsaharskej Afrike s 230 úmrtiami na 100 000 ľudí a najnižšia v regiónoch s vysokými príjmami, konkrétne v západnej Európe, Severnej Amerike a Austrálii, s priemerom 52 úmrtí na 100 000 ľudí.
Pre Nemecko uvádzajú autori štúdie dobrých 21 000 úmrtí v súvislosti so Staphylococcus aureus, čo z tejto baktérie robí popri E. coli najčastejší patogén smrteľných bakteriálnych infekcií v tejto krajine.
Vedci vo svojej analýze zistili, že v závislosti od regiónu sveta majú rôzne patogény najväčší vplyv na úmrtnosť: zatiaľ čo S. aureus spôsobil 23 percent úmrtí študovaných v superregióne s vysokými príjmami, bolo to len päť percent úmrtí v superregióne subsaharská Afrika.
„Tento nesúlad má hlboké dôsledky pre empirický manažment infekcií, keď pôvodca ešte nebol identifikovaný a rozsah pokrytia liekmi musí byť vyvážený rizikom rezistencie na antibiotiká,“ píšu autori.
Význam rezistencie na antibiotiká
Dôležitosť rezistencie na antibiotiká nedávno zdôraznil aj zdravotnícky úrad EÚ ECDC: Zverejnil odhady, že v rokoch 2016 až 2020 zomrelo v dôsledku takejto rezistencie každoročne viac ako 35 000 ľudí v Európskom hospodárskom priestore. Agentúra Európskej komisie pre pripravenosť a reakciu na krízu (HERA) už v júli označila antimikrobiálnu rezistenciu za jednu z troch hlavných zdravotných hrozieb, ktoré si vyžadujú koordináciu na úrovni EÚ.
V štúdii zverejnenej v januári autori analýzy zverejnenej v časopise Lancet už vypočítali, že počet úmrtí na rezistentné patogény bol v roku 2019 približne 1,3 milióna ľudí na celom svete, pričom miera úmrtnosti je najvyššia v subsaharskej Afrike a v južnej Ázii. Obe štúdie spolu naznačujú, že empirické odporúčania týkajúce sa antibiotík špecifických pre daný región majú zmysel, píšu vedci. Okrem toho je dôležité zaviesť spoľahlivé mechanizmy dohľadu nad bakteriálnymi infekciami, najmä v krajinách s nízkymi a strednými príjmami.
