KYJEV - Ukrajina prináša obrovskú cenu v boji za svoju slobodu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to povedal v utorok prostredníctvom videoprenosu pred poslancami Európskeho parlamentu (EP).
"Bojujeme za naše práva, za našu slobodu, za naše životy. Bojujeme o prežitie. Bojujeme aj za to, aby sme boli rovnocennou súčasťou Európy," vyhlásil ukrajinský prezident prostredníctvom živého internetového prenosu z neznámeho miesta v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. TASR o tom informuje na základe živého prenosu z EP.
Ukrajina bojuje za európske hodnoty
Zelenskyj ďalej vyhlásil, že Ukrajinci bojujú za európske hodnoty, a pokiaľ ich Európa nenechá osamote, tak vyhrajú. "Nikto nás nezlomí, sme silní, sme Ukrajinci," povedal ukrajinský prezident a vyjadril presvedčenie, že jeho krajina si zaslúži byť súčasťou Európskej únie.
"Ukážte, že ste s nami. Dokážte, že nás neopustíte. Dokážte, že ste naozaj Európania a potom život zvíťazí nad smrťou a svetlo zvíťazí nad temnotou," pokračoval Zelenskyj.
Európske spoločenstvo bude podľa neho s Ukrajinou oveľa silnejšie a naopak bez EÚ bude Ukrajina v boji proti Rusku osamelá.
Lídri EÚ upozornili, že treba zvážiť eurointegračné šance Ukrajiny
Európska únia musí vážne zvážiť, že ponúkne Ukrajine štatút kandidátskej krajiny. Vyhlásil to v utorok na pôde Európskeho parlamentu (EP) v Bruseli predseda Európskej rady Charles Michel. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová však v tejto súvislosti zdôraznila, že cesta Kyjeva do EÚ môže byť dlhá. Informuje o tom bruselský spravodajca.
Europarlament v utorok popoludní mimoriadne rokoval o situácii na Ukrajine, ktorá už šiesty deň čelí útokom ruskej armády. Európskych zákonodarcov prostredníctvom videoprenosu oslovil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Michel v pléne EP uviedol, že snaha Ukrajiny vstúpiť do EÚ je "symbolická, politická a legitímna". Dodal, že chápe emotívnu výzvu ukrajinského prezidenta na rýchle prijatie jeho krajiny do eurobloku, ale upozornil, že rozhodnutia musia byť prijímané na základe rozhodnutí členských krajín EÚ, pričom poukázal na to, že rôzne krajiny EÚ majú rôzne pohľady na žiadosť Kyjeva a rozširovanie Únie.
Podľa jeho slov ruskú inváziu na Ukrajine možno nazvať "geopolitickým terorizmom", pričom "brutálna" a masívna invázia je neopodstatnená, nevyprovokovaná a založená na ohavných klamstvách. "Deje sa z jediného dôvodu: pretože na námestí Majdan sa Ukrajinci rozhodli pre slobodu, demokraciu a právny štát," uviedol Michel.
Na dosiahnutie mieru treba dvoch, na rozpútanie vojny stačí jeden
Von der Leyenová vo svojom vystúpení upozornila, že vstup Ukrajiny do EÚ znamená prejsť "dlhú cestu", zároveň však odkázala, že Ukrajina "patrí do našej európskej rodiny". Podľa jej vyjadrenia malo rozhodnutie Vladimira Putina napadnúť Ukrajinu za následok zjednotenie medzinárodného spoločenstva proti Rusku. "Ak chcel Putin rozdeliť Európsku úniu, oslabiť NATO a rozbiť medzinárodné spoločenstvo, urobil presný opak," odkázala šéfka eurokomisie. A spresnila, že vojna na Ukrajine znamená pre Európu "okamih pravdy", lebo ide o kolíziu medzi právnym štátom a rečou zbraní, medzi poriadkom založenom na pravidlách a "holou agresiou".
Šéf európskej diplomacie Josep Borrell pred europoslancami uviedol, že na dosiahnutie mieru treba dvoch, kým na rozpútanie vojny stačí iba jeden, čo práve ukázal ruský prezident. "Musíme výrazne zvýšiť našu schopnosť odstrašovania, aby sme zabránili vojne. Obrana právneho štátu a posilňovanie obchodných vzťahov nebudú stačiť na to, aby sa svet zmenil na mierové miesto," opísal situáciu.
Viacerí poslanci zdôraznili, že ruská invázia znamená začiatok novej éry pre Európu a svet. Odsúdili Putina a brutálnu agresiu Kremľa a vyjadrili obdiv ukrajinskej armáde a ľudu za to, ako vzdorujú útokom a bojujú za svoju krajinu, slobodu, demokraciu a spoločné európske hodnoty. Zákonodarcovia privítali ráznu reakciu Európy na inváziu, v podobe nových sankcií, a zdôraznili potrebu zostať jednotní, aby EÚ mohla čeliť vážnym výzvam, ktoré ju čakajú.
Debaty poslancov sa týkali uznania európskych ašpirácií Ukrajiny. Časť zákonodarcov zdôraznila význam spoločného riešenia dôsledkov, ktoré budú mať sankcie EÚ uvalené na Rusko na európske hospodárstvo oslabené koronakrízou, v podobe podpory pre krajiny a ich podniky a občanov, ktoré budú sankciami najviac postihnuté. Poslanci nezabudli ani na utečencov z Ukrajiny, pričom zazneli výzvy, aby sa všetky členské krajiny EÚ podelili o zodpovednosť za utečencov pred vojnou.
Európsky parlament požaduje sprísnenie sankcií voči Rusku, víta integračné ambície Kyjeva
Poslanci Európskeho parlamentu v mimoriadnom uznesení podporili prísnejšie sankcie voči Rusku a privítali snahy udeliť Ukrajine štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ. Europoslanci v uznesení, ktoré podporili 637 hlasmi (13 poslancov bolo proti a 26 sa hlasovania zdržalo), čo najdôraznejšie odsúdili ilegálnu ruskú inváziu na Ukrajinu a vyzvali Kremeľ, aby ukončil všetky vojenské aktivity v tejto krajine. Schválený dokument zároveň odsudzuje úlohu bieloruského lídra Alexandra Lukašenka pri útoku ruských síl na Ukrajinu.
Európski zákonodarcovia kategoricky odmietli ruskú rétoriku naznačujúcu možné použitie zbraní hromadného ničenia, čo predstavuje hrozbu jadrovej eskalácie konfliktu, a Moskve pripomenuli, že Rusko má medzinárodné záväzky v tejto oblasti. Poslanci vyzvali Európsku komisiu a členské krajiny EÚ, aby Ukrajine poskytli ďalšiu núdzovú humanitárnu pomoc v spolupráci s humanitárnymi agentúrami OSN a ďalšími medzinárodnými partnerskými organizáciami.
Uznesenie vyzýva inštitúcie EÚ, aby pracovali na udelení štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine. Takýto postup by mal byť v súlade s článkom 49 Zmluvy o EÚ a založený na zásluhách, uvádza sa v texte. Medzitým by Únia mala pokračovať v práci na integrácii Ukrajiny do jednotného trhu EÚ v súlade s už existujúcou dohodou o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou.
Opatrenia zamerané na strategické oslabenie ruskej ekonomiky
Poslanci privítali rýchle prijatie nových sankcií EÚ, zároveň však požadujú širšie reštriktívne opatrenia zamerané na strategické oslabenie ruskej ekonomiky a priemyselnej základne. Podľa nich by sa mal obmedziť najmä dovoz najdôležitejšieho ruského exportného tovaru, ako je ropa a plyn. Nové investície EÚ v Rusku a nové ruské investície v EÚ by sa mali zakázať. Všetky ruské banky by mali byť zablokované v európskom finančnom systéme a Rusku by mal byť zakázaný prístup do systému SWIFT. Europarlament vo svojom uznesení žiada, aby sa rozsah sankcií vrátane vylúčenia zo SWIFT rozšíril aj na Bielorusko, ktoré priamo podporuje ruské invázne sily na Ukrajine.
Pri sankčných opatreniach europoslanci žiadajú, aby sa cielené sankcie voči jednotlivcom zodpovedným za korupciu na vysokých miestach v Rusku a Bielorusku, ako aj oligarchom a predstaviteľom blízkym vedeniu krajín prijímali veľmi rýchlo. Okrem toho by EÚ a jej členské a pridružené krajiny mali preveriť všetkých príjemcov pobytu podľa investičných programov, čiže držiteľov takzvaných "zlatých víz", a zrušiť "zlaté pasy" najmä tým bohatým ruským občanom, ktorí majú prepojenie na sankcionované osoby a spoločnosti, a ich rodinám.
Uznesenie vyzýva krajiny EÚ, aby Ukrajine čo možno najrýchlejšie poskytli obranné zbrane v súlade s článkom 51 Charty OSN, ktorý umožňuje individuálnu a kolektívnu sebaobranu. Poslanci podporili aj zvýšenú spoluprácu ukrajinských a európskych spravodajských služieb. Parlament privítal záväzok EÚ aktivovať smernicu o dočasnej ochrane s cieľom poskytnúť všetkým utečencom z Ukrajiny okamžitý prístup k ochrane. Podľa poslancov by sa zodpovednosť za prijatie utečencov prichádzajúcich na vonkajšie hranice EÚ mala rozdeliť medzi krajiny EÚ rovnomerne.
Slovenskí europoslanci sa zhodujú, EÚ musí udeliť Ukrajine štatút kandidátskej krajiny
Európsky parlament (EP) v utorok mimoriadne rokoval o situácii na Ukrajine, ktorú napadla ruská armáda, a venoval sa aj žiadosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby EÚ urýchlene udelila Ukrajine štatút kandidátskej krajiny. K situácii sa podľa bruselského spravodajcu TASR vyjadrili aj viacerí slovenskí europoslanci.
Michal Šimečka (PS) zopakoval, že sa zasadzuje za to, aby bol Ukrajine čo najskôr udelený štatút kandidátskej krajiny. Je presvedčený, že Ukrajina patrí do Európy, a dodal, že Ukrajinci bojujú aj za európske hodnoty. "To najmenej, čo si zaslúžia, je aspoň nejaká perspektíva budúceho členstva v EÚ," uviedol. V EP v posledných dňoch intenzívne presviedčal kolegov, aby takáto výzva zaznela v uznesení, lebo ide o dôležitý signál pre Ukrajinu. Nielenže im Únia poskytuje humanitárnu pomoc a zbrane, ale že im dáva nádej. Nádej, že majú budúcnosť v EÚ.
Šimečka upozornil, že kandidátsky štatút neznamená okamžitý vstup do Únie, pretože prístupový proces trvá dlho a sú podmienky, ktoré kandidáti na vstup musia plniť. Dodal však, že Ukrajina je európsky štát a svojím konaním sa zasadzuje za demokratické hodnoty a ich šírenie, dokonca za ne teraz obetuje ľudské životy. "To, že sme doteraz nedokázali Ukrajine povedať, či má šancu na členstvo v EÚ, je aj naše zlyhanie," odkázal.
Michal Wiezik (PS) ocenil, že všetky relevantné politické frakcie v EP sa rýchlo dokázali dohodnúť na uznesení k ruskej agresii. "Rezolúcia je veľmi adresná, prísnejšia než čokoľvek, čo doteraz odznelo. Parlament hovorí o doslovnom odstrihnutí Ruska od technologických, ekonomických a spoločenských liniek. Ideme priamo na vec," opísal situáciu. Spresnil, že odsek 31 uznesenia hovorí o tom, že Ukrajine má byť udelený štatút kandidátskej krajiny, osobne však očakával ešte ambicióznejšiu pozíciu. Uznesenie podľa neho žiada maximálne možné sankcie voči agresívnej politike Ruska a maximálnu možnú podporu pre Ukrajinu, ktorá zvádza "kriticky dôležitý boj".
Štefanec sa pod rezolúciu podpísal ako spoluautor
Ivan Štefanec (KDH) sa pod rezolúciu podpísal ako jej spoluautor v rámci Európskej ľudovej strany (EPP), ktorá bola jej iniciátorom. Podľa jeho slov sú ľudovci v EP najsilnejším hlasom eurointegračných ambícií Ukrajiny. Pripomenul, že EÚ pomáha Ukrajincom ako sa len dá – peniazmi, humanitárne a jasnými morálnymi postojmi a teraz aj jasným signálom, že Ukrajina do Európy patrí.
"To, čo sa deje na Ukrajine, všetkých šokovalo. Odsudzujeme kremeľské vojnové zločiny a podporujeme statočných obrancov Ukrajiny. Bojujú aj za nás, za európske hodnoty, za novú Európu. Všetci sme dnes Ukrajinci," povedal. Vojnu na Ukrajine označil za zrážku dvoch svetov – sveta, kde si ľudské životy a slobodu nevážia, a sveta, ktorý ľudské životy ochraňuje a kde ľudia sami rozhodujú o svojej budúcnosti. Dúfa, že EÚ sa posunie od asociačnej zmluvy s Ukrajinou z roku 2014 a dá Ukrajincom novú nádej udelením štatútu kandidátskej krajiny.
Miriam Lexmann (KDH) uznesenie EP vníma ako vyjadrenie silnej podpory a jednoty EÚ a transatlantického spoločenstva, že stoja v tejto ťažkej situácii za Ukrajinou. Rezolúcia podľa nej rieši viaceré otázky. Venuje sa sankciám a požaduje, aby EÚ sledovala obchádzanie sankcií zo strany firiem a členských krajín, čo je problém, na ktorý ona dlhodobo v EP upozorňuje.
"Voláme po principiálnom postoji, aj čo sa týka našej závislosti od dovozu plynu z Ruska," uviedla. Považuje za logické zaoberať sa žiadosťou Kyjeva o udelenie štatútu kandidátskej krajiny, upozornila však, že je tam množstvo právnych otázok. Lexmann uviedla, že ak Ukrajina dnes bojuje za hodnoty, ktoré vytvorili EÚ, ako je mier a ekonomická spolupráca, na druhej strane trpí za chyby Európy z minulosti. "A preto jej musíme dať jasný signál, že s ňou rátame. Toto všetko musíme ponúknuť Ukrajine, lebo v prvej línii bojuje za naše hodnoty," vysvetlila.
V stávke je budúcnosť nášho kontinentu, hovorí von der Leyenová
Ruská invázia na Ukrajinu je "chvíľou pravdy pre Európu" a v stávke je budúcnosť starého kontinentu. Počas utorkového mimoriadneho zasadnutia Európskeho parlamentu to povedala predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. "V stávke je osud Ukrajiny, ale na miske váhy je aj náš vlastný osud," povedala v EP šéfka Komisie. Počas prejavu zároveň uviedla, že Brusel poskytne dodatočných 500 miliónov eur na pomoc pri riešení "humanitárnych dôsledkov" vojny vrátane prílevu utečencov z Ukrajiny do krajín európskeho spoločenstva.
"To, ako na konanie Ruska zareagujeme dnes, bude určovať budúcnosť medzinárodného systému," povedala von der Leyenová. "Musíme ukázať silu, ktorá sa nachádza v našich demokraciách; silu ľudí, ktorí si vyberajú svoju nezávislú cestu slobodne a demokraticky," dodala predsedníčka EK.
Putin a Lukašenko sa budú zodpovedať za zločiny, vyhlásila Metsolová
Európsky parlament začal v utorok popoludní mimoriadne rokovať o situácii na Ukrajine, ktorá bola napadnutá ruskou armádou. Ešte pred prejavom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vystúpila v pléne predsedníčka EP Roberta Metsolová. "Sme tu dnes v deň, ktorý je zahalený tieňom Putinovej vojny. Túto vojnu sme nevyprovokovali a nezačali. Ide o hanebnú inváziu voči suverénnemu a nezávislému štátu. V mene Európskeho parlamentu ostro odsudzujeme ruskú vojenskú agresiu a vyjadrujeme solidaritu so všetkými, ktorí boli zabití a ktorí trpia," vyhlásila Metsolová.
Podľa nej je odkaz Európy jasný. Starý kontinent nebude odvracať pozornosť od bojov v ukrajinských mestách v čase, keď európske hodnoty čelia "Putinovej vojenskej mašinérii". "Budeme podporovať vyšetrovanie Medzinárodného trestného súdu (ICC) a budeme (Putina) brať na zodpovednosť. Rovnako tak aj (bieloruského prezidenta) Lukašenka," vyhlásila Metsolová. ICC sídliaci v holandskom Haagu v pondelok oznámil, že začne vyšetrovanie "situácie na Ukrajine". Podľa slov hovorcu súdu totiž existuje dôvod domnievať sa, že od roku 2014 sú na Ukrajine páchané vojnové zločiny i zločiny proti ľudskosti.
Slovensko podporuje vstup Ukrajiny do EÚ
Slovensko podporuje vstup Ukrajiny do Európskej únie. Vyhlásil to premiér Eduard Heger (OĽANO). Ukrajinský ľud podľa neho práve dnes potrebuje jasnú európsku perspektívu. "Premiér Eduard Heger sa opakovane vyjadril, že Slovensko podporuje vstup Ukrajiny do EÚ. Ukrajinský ľud práve dnes potrebuje jasnú európsku perspektívu. Hovoriť však o detailoch tohto procesu, je predčasné. Podstatná je solidarita," uviedla hovorkyňa premiéra Ľubica Janíková.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová spolu s ďalšími siedmimi prezidentmi členských krajín EÚ vyzvali ešte v pondelok k rýchlemu prijatiu Ukrajiny do Európskej únie. Členské štáty EÚ vyzývajú, aby sa zjednotili a vyjadrili najvyššiu politickú podporu Ukrajine a umožnili inštitúciám EÚ podniknúť kroky na bezodkladné udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine a začatie procesu prístupových rokovaní. Okrem Čaputovej sa pod výzvu podpísali prezidenti Bulharskej republiky, Českej republiky, Estónskej republiky, Litovskej republiky, Lotyšskej republiky, Poľskej republiky a Slovinskej republiky.
Za ľudí je za vstup Ukrajiny do EÚ, SaS ju podporuje ako kandidátsku krajinu
Strana Za ľudí plne podporuje členstvo Ukrajiny v Európskej únii (EÚ). Uviedla to jej predsedníčka a vicepremiérka Veronika Remišová. SaS podľa hovorcu Ondreja Šprláka súhlasí s tým, aby sa Ukrajina stala kandidátskou krajinou na vstup do EÚ. Mimoparlamentný Hlas-SD si myslí, že približovanie Ukrajiny k EÚ je prínosné pre Slovensko, predovšetkým pre jeho východnú časť.
"Krajiny EÚ majú s Ukrajinou spoločnú históriu a Ukrajina prirodzene patrí do európskeho spoločenstva založeného na demokratických hodnotách a mierovej spolupráci. Pre Slovensko je veľmi dôležité, aby Ukrajina ako náš sused bola slobodná a prosperujúca krajina. Jej členstvo v EÚ preto strana Za ľudí plne podporuje," uviedla Remišová s tým, že v utorok na samite ministrov vo francúzskom Rouene vyzvala členské štáty, aby sa zaoberali urýchleným prijatím Ukrajiny do EÚ.
Vicepremiérka tiež uviedla, že konkrétny postup by mal byť založený na piatich bodoch. Treba podľa nej pokračovať v podpore mierových rokovaní až do odchodu okupačných vojsk z Ukrajiny, ďalej čo najskôr udeliť Ukrajine status kandidátskej krajiny na vstup do EÚ a začať rokovania o vstupe. Ukrajine by sa mal podľa Remišovej poskytnúť tiež veľký balík humanitárnej pomoci a pomoci pri obnove infraštruktúry a ekonomiky. Čo najskôr tiež treba dokončiť proces ekonomickej integrácie Ukrajiny a jej začlenenie do Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a v horizonte niekoľkých rokov dokončiť rokovania o vstupe Ukrajiny do EÚ. Možnosť hlbšej ekonomickej integrácie s EÚ by mala byť podľa Remišovej otvorená v budúcnosti aj pre Ruskú federáciu.
Hlas-SD tvrdí, že dôležité bude nájsť dohodu členských štátov o poskytnutí kandidátskeho štatútu pre Ukrajinu, túto požiadavku je strana pripravená podporiť. "Keďže plnohodnotné členstvo je skôr otázka rokov ako mesiacov, pre Ukrajinu bude potrebné prijať novú zrýchlenú procedúru a zároveň vypracovať ponuku širokého ekonomicko-strategického partnerstva a integrovať ju do Európskeho hospodárskeho priestoru," uviedla hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková.
Približovanie Ukrajiny k EÚ je podľa strany aj v záujme SR, keďže ide o nášho suseda s viac ako 40-miliónovým trhom. "Tak ako sa rozširovaním EÚ v roku 2004 ekonomicky vyšvihli východné regióny Rakúska, tak môže byť približovanie Ukrajiny k EÚ prínosné pre celé Slovensko, predovšetkým pre jeho východnú časť," dodala hovorkyňa Hlasu-SD.
