MOSKVA/KYJEV - Americké úrady varovali Európsku úniu pred Ruskom, ktoré podľa nich zvažuje možnú inváziu na Ukrajinu. S odvolaním sa na zdroje blízke problematike o tom informovala agentúra Bloomberg. O obavách kvôli "neobvyklej vojenskej aktivite Ruska" v stredu podľa stanice CNN hovoril aj americký minister zahraničia Antony Blinken.
Varovanie Washingtonu je založené na informáciách, ktoré Spojené štáty zatiaľ s európskymi vládami nezdieľali, píše Bloomberg.
BREAKING: The U.S. is raising the alarm with EU allies that Russia may be weighing a potential invasion of Ukraine https://t.co/d52smd2AkB
— Bloomberg Politics (@bpolitics) November 11, 2021
"Obávame sa, že Rusko môže urobiť závažnú chybu a pokúsiť sa zopakovať rok 2014, keď zhromaždilo sily na hraniciach, vstúpilo na zvrchované ukrajinské územie a nepravdivo tvrdilo, že tomu predchádzali provokácie," uviedol podľa Bloombergu Blinken s odkazom na ruskú inváziu na ukrajinský Krym.
Prezradili ich satelitné snímky
Satelitné snímky zhromaždených vojsk na ruskej stranke sa začali na sociálnych sieťach objavovať už začiatkom novembra.
Satellite image taken today by @Maxar reveals presence of a large ground forces deployment — incl. tanks, APCs, self-propelled artillery — to a training area north of Yelnya, Russia. pic.twitter.com/fitG2APRZc
— Christiaan Triebert (@trbrtc) November 1, 2021
Rusko americké obvinenia odmieta
Ako "prázdne a neodôvodnené zvyšovanie napätia" odmietol dnes hovorca Kremľa správy západných médií, že Spojené štáty varovali svojich európskych spojencov pred plánmi Ruska na vpád na Ukrajinu. "Rusko nikoho neohrozuje," vyhlásil hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov podľa tlačových agentúr.
Hovorca Kremľa dnes zopakoval, že presuny vojakov po ruskom území sú vnútornou záležitosťou Ruska a nemali by nikoho znepokojovať. Súčasne varoval, že Moskva je v nevyhnutnom prípade pripravená na protiopatrenia posilňujúce bezpečnosť Ruska v prípade útočného počínania Severoatlantickej aliancie v bezprostrednej blízkosti ruských hraníc.
Je to naše územie a naša vec, bráni sa Rusko
Rusko dlhodobo trvá na tom, že pohyby vojakov na jeho území sú jeho vnútornou záležitosťou a odmieta akékoľvek agresívne úmysly. Medzi Moskvou a štátmi dvadsaťsedmičky v poslednej dobe narastá napätie okolo migračnej krízy na hraniciach Bieloruska a EÚ a dodávke energií.
Dvakrát za posledné dva dni kvôli kríze na hraniciach spolu hovorili ruský prezident Vladimír Putin a nemecká kancelárka Angela Merkelová, prebrali aj situáciu na východe Ukrajiny. Putin sa podľa agentúry Reuters Merkelovej sťažoval na "provokatívne" akcie Spojených štátov a NATO v oblasti Čierneho mora. Obvinil ďalej Kyjev zo stále dôraznejšieho správania, vrátane používania bezpilotných lietadiel na východe krajiny, kde cez prímerie pokračujú strety ukrajinských vládnych jednotiek s proruskými separatistami.
Nad Bieloruskom sú vraj bombardéry
Rusko vo štvrtok vyslalo dva strategické bombardéry TU-160, schopné niesť jadrové zbrane, na výcvikovú misiu nad Bieloruskom. Agentúra AP v súvislosti s tým napísala, že ide o prejav podpory Moskvy svojmu spojencovi v čase migračnej krízy na hraniciach Bieloruska s Poľskom.
Bieloruské ministerstvo obrany uviedlo, že dva ruské strategické bombardéry TU-160 nacvičovali bombardovanie na strelnici Ružanskij v Bielorusku. V rámci spoločného výcviku bieloruské stíhačky simulovali aj útok, uviedlo ministerstvo.
Takáto misia sa uskutočnila už druhýkrát za posledné dva dni, dodala AP. V stredu dvojica ruských nadzvukových strategických bombardérov Tu-22M3 absolvovala podobné cvičenie, pričom sa vykonával nácvik súčinnosti medzi posádkami lietadiel a pozemnými zložkami bieloruskej protivzdušnej obrany.
Migranti na hraniciach
V súvislosti so situáciou na hraniciach Bieloruska s Poľskom, kde sa sústreďujú migranti pochádzajúci väčšinou z Blízkeho východu, Európska únia obvinila bieloruského autoritárskeho vodcu Alexandra Lukašenka, že jeho režim ich k nelegálnemu prekračovaniu hraníc nabáda.
EÚ toto konanie označila za „hybridný útok“, ktorý má byť odvetou za sankcie EÚ voči Lukašenkovmu režimu za brutálne potlačenie opozície a jej prívržencov po Lukašenkovom spornom znovuzvolení za prezidenta v roku 2020.
Bielorusko tieto obvinenia popiera. Ešte na jar však vyhlásilo, že už nebude brániť utečencom a migrantom v pokusoch o vstup do EÚ zo svojho územia.
Agentúra AP súčasne informovala, že bieloruské ministerstvo obrany vo štvrtok obvinilo Poľsko z „bezprecedentného“ nahromadenia armády pri spoločnej hranici.
Neoprávnená sila
Minsk v tejto súvislosti argumentoval, že kontrola migrácie neoprávňuje na koncentráciu 15 000 vojakov s podporou tankov, protivzdušnej obrany a iných zbraní.
„Vyzerá to skôr na vytvorenie údernej skupiny síl,“ uviedlo ministerstvo a dodalo, že toto hromadenie síl poľskej armády prinútilo Bielorusko reagovať „nezávisle i v rámci existujúcich dohôd s naším strategickým spojencom“, čím mal Minsk na mysli Rusko.
Ruské médiá pripomenuli, že ruský prezident Vladimir Putin a jeho bieloruský kolega Lukašenko začiatkom novembra schválili rozhodnutia najvyššej štátnej rady zväzového štátu, ktoré sa okrem iného týkali i novej vojenskej doktríny a koncepcie migrácie.
