BRUSEL - Ministri zahraničných vecí členských krajín NATO v stredu v Bruseli pokračovali vo svojich rokovaniach z utorka, pričom hlavnou témou debát boli vzťahy Severoatlantickej aliancie s Ruskom.
Šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok pripomenul, že na tomto okruhu rokovaní sa okrem spojencov zúčastnili aj rezortní partneri z Fínska a Švédska a tiež vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku Josep Borrell. Korčok spresnil, že podstatou rokovaní o Rusku boli jeho aktivity vrátane šírenia propagandy, dezinformácií v členských štátoch EÚ a NATO, ako aj vojenské a hybridné aktivity v partnerských a susedných krajinách Aliancie.
Konštatoval tiež, že Slovensko má jasne zadefinovanú pozíciu voči Ruskej federácii vo svojej bezpečnostnej stratégii. "Tá nie je založená na žiadnom nepriateľstve, ale je vedená snahou o dobré, normálne bilaterálne vzťahy a pevnými postojmi voči tomu, s čím sa nestotožňujeme," vysvetlil.
A doplnil, že NATO dlhodobo vyzýva na obnovenie dialógu s Ruskom, s ktorým čelíme viacerým spoločným výzvam, Moskva však na ponuky Aliancie nereaguje. "Hovorí sa, že na tango potrebujete dvoch, no a v tomto prípade bez ochoty Moskvy pustiť sa do dialógu s Alianciou zatiaľ ten dialóg neexistuje," opísal situáciu.
Rusko predstavuje komplexnú bezpečnostnú výzvu
Korčok informoval, že ministri sa zhodli na tom, že Rusko predstavuje komplexnú bezpečnostnú výzvu – od ďalekého severu cez Baltské a Čierne more až po východné Stredomorie a subsaharskú Afriku, kde vytvára oblúk silnejúcej destabilizujúcej a znepokojujúcej vojenskej prítomnosti. Aliancia podľa jeho slov na to musí primerane reagovať.
"Slovensko stojí za doterajšou politikou NATO voči Rusku, ktorá kombinuje posilňovanie kolektívnej obrany spojencov s dialógom s Ruskom v témach spoločného záujmu. Avšak musím s poľutovaním konštatovať, že Moskva nejaví o takýto dialóg záujem a nesie tak plnú zodpovednosť za súčasný stav. V súčasnom správaní Ruska nevidím perspektívu zlepšenia tohto stavu. Prípady ako otrava Alexeja Navaľného, tvrdé zákroky proti protestujúcim občanom v uliciach, ale aj kybernetické útoky proti výskumným zariadeniam na COVID-19 či zasahovanie do volieb sú zásadné rozhodnutia, ktoré nemôžeme prehliadať," odkázal Korčok.
Šéf slovenskej diplomacie tento formát rokovaní využil na to, aby svojich kolegov upozornil na situáciu na Ukrajine, v Gruzínsku, ale aj na západnom Balkáne, kde Rusko aktívne zneužíva zraniteľné miesta týchto krajín a využíva vo svoj prospech aj prebiehajúcu pandémiu koronavírusu. Dodal, že Aliancia sa tomu nemôže nečinne prizerať, ale musí aktívne podporovať euroatlantickú budúcnosť svojich partnerov a okrem posilňovania vlastnej odolnosti musí pomáhať zvyšovať aj odolnosť svojich partnerov.
Budovanie odolnosti sa podľa Korčoka týka aj rizík a hrozieb spôsobených technologickým pokrokom vrátane rizík vyplývajúcich z prítomnosti technológií nečlenských štátov NATO alebo EÚ v kritickej a dôležitej infraštruktúre spojeneckých krajín.
