PRAHA - Národné zhromaždenie Československej republiky prijalo 19. novembra 1938 ústavné zákony o autonómii Slovenskej krajiny a o autonómii takzvanej Podkarpatskej Rusi. Oficiálny názov štátu znel Česko-Slovensko namiesto doterajšej Československej republiky.
Dramatický vznik Československa: VIDEO Tisíce ľudí vyšli do ulíc, ostré spory o územie so susedmi
Novovzniknuté štátne usporiadanie sa skladalo z troch čiastkových štátnych útvarov: z krajiny Českej a Moravskej, krajiny Slovenskej a krajiny Podkarpatskej. V tomto usporiadaní fungovali vedľa ústredného Národného zhromaždenia ešte ďalšie tri zákonodarné zbory (snemy). Zákony Národného zhromaždenia boli v otázke relevantnosti rovnoprávne so zákonmi jednotlivých snemov, vedľa doteraz jednotného štátneho občianstva bola zavedená zvláštna "krajinská príslušnosť" slovenská a podkarpatoruská.
Emil Hácha
Za štátneho prezidenta bol 30. novembra 1938 zvolený Emil Hácha, o deň neskôr bola vymenovaná vláda na čele s Rudolfom Beranom. Vo februári 1939 rokovali ministri slovenskej autonómnej vlády na čele s predsedom Jozefom Tisom v Berlíne o finančnej pomoci Slovensku, sľub bol ale podmienený rozbitím Česko-Slovenska.
Česko-Slovensko zaniklo 14. marca 1939 vyhlásením samostatného Slovenského štátu, o dva dni neskôr vydal nacistický vodca Adolf Hitler výnos o zriadení Protektorátu Čechy a Morava.
Hácha, Hitler a Göring na stretnutí v Berlíne v marci 1939
V marci 1939 zaútočilo na Podkarpatskú Rus Maďarsko. Tamojšia autonómna vláda reagovala vyhlásením samostatnej republiky Karpatská Ukrajina, ale tá sa udržala len jeden deň. Maďarská okupácia trvala až do roku 1944. Červená armáda potom oblasť oslobodila.
Hoci prezident Edvard Beneš predpokladal po vojne obnovenie Československa v jeho predmníchovských hraniciach, Sovietsky zväz považoval Zakarpatsko za strategické územie, ktorého sa nehodlal vzdať. V novembri 1945 schválilo Dočasné národné zhromaždenie zákon o pripojení Zakarpatska k Ukrajinskej SSR.
