SARAJEVO - Prezidentské a parlamentné voľby sa v nedeľu ráno začali v Bosne a Hercegovine, balkánskom štáte, ktorý je aj 23 rokov po skončení tamojšej vojny hlboko rozdelený. To, že by mohli viesť k významnej zmene a prekonaniu pretrvávajúcej rivality jednotlivých etnických skupín, sa však neočakáva, píše agentúra APA.
Podľa analytikov sú výsledky volieb do tzv. predsedníctva (prezídia) Bosny a Hercegoviny - trojčlenného kolektívneho prezidentského orgánu zloženého zo zástupcov Srbov, Chorvátov a Moslimov (Bosniakov) - nepredvídateľné. Okrem toho voliči rozhodnú o obsadení kresiel vo viacerých parlamentoch - federálnom zákonodarnom zbore, parlamentoch oboch častí krajiny, ktorými sú moslimsko-chorvátska Federácia Bosny a Hercegoviny a Republika srbská -, ako aj desiatich regionálnych zhromaždeniach jednotlivých kantónov (žúp). V Republike srbskej volia tiež tamojšieho nového prezidenta.
Predvolebná kampaň sa niesla v znamení rozdeľujúcej rétoriky pripomínajúcej časy vojny, uviedla agentúra Reuters. Hlavné strany jednotlivých etnických skupín majú podľa nej nacionalistické programy, ktoré neponúkajú jasné ekonomické ani politické vízie. Kampaň pritom poznačilo bezprecedentné množstvo porušení zákona, zneužitia verejných financií a nenávistných prejavov, konštatovali pozorovatelia.
O približne 600 volených postov sa uchádza takmer 7500 kandidátov. Pätnásť z nich zvedie súboj o tri kreslá v predsedníctve. Kandidátne listiny zaregistrovalo celkovo 69 politických strán a 36 koalícií, k tom treba prirátať aj 34 nezávislých kandidátov. Odovzdať hlasy môže 3,2 milióna voličov, z nich dva milióny v moslimsko-chorvátskej federácii a zvyšných 1,2 milióna v Republike srbskej. Volebné miestnosti uzavrú o 19.00 h. Prvé predbežné výsledky sa očakávajú okolo polnoci.
