MOSKVA - Ruský prezident Vladimir Putin dnes od 11.00 h SELČ v priamom prenose odpovedá na otázky, ktoré mu vopred poslali alebo ešte aj dnes posielajú občania z celej krajiny. Putinov hovorca Dmitrij Peskov uviedol, že Putin sa na túto tradičnú, v poradí už 15. priamu linku s občanmi pripravoval "nepretržite dva dni". Podľa ruských agentúr Kremeľ eviduje 1,6 milióna vopred zaslaných otázok.
Priamu linku s Putinom v priamom prenose vysielajú televízne stanice Prvý kanál, Rossija 1, Rossija 24, ako aj rozhlasové stanice Majak, Vesti FM a Radio Rossii.
Prvá otázka sa týkala oblasti ekonomiky, ktorú Putin považuje za najdôležitejšiu. Konštatoval, že Rusko sa dostalo z recesie a prešlo do štádia rastu. Znepokojenie však vyvoláva fakt, že sa zvýšil počet ľudí, ktorí žijú pod hranicou chudoby.
Upozornil tiež, že v Rusku je rekordne nízka inflácia a rastie aj objem zlatých rezerv v centrálnej banke. Putin poukázal na to, že investície v Rusku rastú rýchlejšie ako samotná ekonomika.
Podľa Putina sa pozitívny vývoj v ekonomike odzrkadľuje aj v kvalite života ruských občanov. Prejavil sa v poklese úmrtnosti novorodených detí a rodičiek a v predĺžení priemernej dĺžky života v Rusku.
Veľká časť prvého bloku otázok bola venovaná výške miezd, a to najmä učiteľov, hasičov či zdravotníckeho personálu. Putin prisľúbil ich valorizáciu v súlade s dávnejšie avizovaným plánom vlády. Upozornil však, že mzdovú politiku v prípade učiteľov majú v rukách v prvom rade vedenia škôl a ich zriaďovatelia.
Rusko je pripravené na odvetné kroky
Ruský prezident Vladimir Putin dnes vyjadril presvedčenie, že západné sankcie nemajú zásadný vplyv na ruskú ekonomiku. Za oveľa väčší problém označil pokles cien ropy.
Putin vyhlásil, že keď iné štáty začali pociťovať Rusko ako svojho konkurenta, "pod rôznymi zámienkami hneď zaviedli obmedzenia".
"Keby nebolo Krymu, vymysleli by si niečo iné," vyhlásil Putin, pričom dodal, že cieľom tejto politiky Západu je zadržiavanie Ruska.
Zopakoval, že sankcie neprospeli nikomu. Krajiny, ktoré na Rusko uvalili sankcie, stratili viac ako Rusko. Spresnil, že Moskva v dôsledku ekonomických reštrikcií prišla o 50-52 miliárd dolárov, zatiaľ čo štáty, ktoré ich zaviedli, o 100 miliárd, informovala agentúra RIA Novosti.
Ruský prezident však upozornil, že v Rusku mali sankcie pozitívny účinok aj v tom, že "sme museli začať používať mozog, zdroje a talenty, nielen sa spoliehať na dolárové príjmy z predaja ropy a zemného plynu". Putin v tejto súvislosti poukázal na rozvoj mnohých priemyselných oblastí i poľnohospodárstva, ktoré zažíva nebývalý rast.
Rusko je podľa Putina pripravené na odvetné kroky v prípade, že Západ zruší sankcie voči Rusku.
Putin ako dvojnásobný dedo
Putin dnes potvrdil, že má vnukov, dokonca vo veku škôlkarov. Priznal, že druhý vnuk sa mu narodil len nedávno.
Putin, ktorý o svojom súkromí hovorí len veľmi zriedka, ubezpečil, že s jeho rodinou "je všetko v poriadku": dcéry - "bez ohľadu na to, čo sa hovorí" - žijú v Rusku a pracujú v oblasti vedy a školstva, v politike nepôsobia. Uviedol, že nechce, aby jeho vnúčatá vyrastali "ako princovia".
Rusko je zainteresované na normalizácii vzťahov s USA
Ruský prezident Vladimir Putin dnes vyhlásil, že "my Ameriku nepovažujeme za svojho nepriateľa", a dodal, že rusofóbia v USA je vo veľkej miere výsledkom vyostrujúceho sa vnútropolitického boja. Putin dnes od 11.00 h SELČ v priamom prenose odpovedá na otázky, ktoré mu vopred poslali alebo ešte aj dnes posielajú občania z celej krajiny i zo zahraničia: otázka o americko-ruských vzťahoch prišla z USA - od Jeremyho zo štátu Arizona. "My Ameriku nepovažujeme za svojho nepriateľa," dodal Putin. Zdôraznil, že Rusko "je osobitne zainteresované na normalizácii vzťahov s USA".
Vyjadril tiež nádej, že USA zohrajú konštruktívnu úlohu pri urovnaní krízy na juhovýchode Ukrajiny. Za oblasť perspektívnej spolupráce tiež označil nešírenie zbraní a ich kontrolu, ako aj boj s chudobou. Podľa jeho názoru bez účasti Spojených štátov je zbytočné dohovárať sa na riešení ekologických problémov vo svete. Putin poznamenal, že s nedávnou výpoveďou bývalého riaditeľa americkej federálnej služby pre vyšetrovanie (FBI) Jamesa Comeyho nie je dôkladne oboznámený. Podľa neho však Comey neposkytol dôkazy o zasahovaní Ruska do posledných prezidentských volieb v USA.
Putin súčasne označil za zvláštne, že Comey cez svojho priateľa poskytol médiám prepis svojho rozhovoru s prezidentom USA Donaldom Trumpom. Ironicky mu preto ponúkol azyl v Rusku - podobne ako bol svojho času udelený bývalému spolupracovníkovi amerických tajných služieb Edwardovi Snowdenovi. Vo svojej odpovedi Putin poukázal na vplyv, aký majú USA v iných krajinách. Vyhlásil, že "ich záujmy sú všade" a všade aj zasahujú do diania. Putin dodal, že o tom vie na základe rozhovorov "so všetkými lídrami štátov." "Nechcú sa s Američanmi škriepiť, nikto o tom priamo nehovorí," uviedol Putin.
Putin sa počas priamej linky s občanmi zmienil aj o chorobe svojho otca
Ruský prezident Vladimir Putin, ktorý sa veľmi nerád verejne vyjadruje k svojmu súkromiu, sa dnes v rámci odpovedí na otázky občanov zmienil nielen o svojich dcérach a vnúčatách, ale aj o otcovi. Stalo sa tak v reakcii na sťažnosť dievčaťa z Kirovskej oblasti, ktorá má rakovinu v štvrtom štádiu aj vďaka počiatočnej nesprávnej diagnóze lekárov. Sťažovala sa tiež, že v nemocnici, kde sa lieči, nie je dostatok cytostatík a úzko špecializovaných lekárov.
Putin sa jej zveril, že mal podobnú skúsenosť so svojím otcom, ktorému liečili bolesti chrbtice, a po prevoze do inej nemocnice sa ukázalo, že šlo o rakovinu. Dodal, že aj v tom štádiu choroby lekári našli vhodný liek a otec napokon zomrel v dôsledku inej choroby, nie onkologickej. Putin preto apeloval na dievča, aby sa nevzdávalo nádeje. Ubezpečil ju, že sa situácii v zdravotníctve bude osobne venovať a pokúsi sa pomôcť aj jej osobne.
Arktída "bude zaisťovať blahobyt" Ruska
Ruský prezident Vladimir Putin dnes uviedol, že Rusko vyčleňuje prostriedky na rozvoj svojej rozsiahlej arktickej oblasti rovnako z ekonomických, ako aj z vojenských dôvodov. Putin dnes od 11.00 h SELČ v priamom prenose odpovedá na otázky, ktoré mu vopred poslali alebo ešte aj dnes posielajú občania z celej krajiny i zo zahraničia. Arktídu Putin v odpovedi na jednu z položených otázok označil za najdôležitejší región z vojenského hľadiska z pohľadu zaistenia bezpečnosti Ruska. Moskva si v tomto regióne chce zachovať svoje súčasné postavenie, ale je otvorená spolupráci, a to dokonca aj s regionálnymi veľmocami.
Arktída podľa Putina "bude zaisťovať blahobyt krajiny". Rusko tam už začalo s ťažbou fosílnych palív. Dodal, že v blízkej budúcnosti sa aj severná morská cesta bude využívať oveľa intenzívnejšie. Rusko, Spojené štáty, Kanada, Dánsko a Nórsko majú územné nároky v Arktíde najmä vzhľadom na podzemné zdroje nerastných surovín, ktoré budú v budúcnosti vzhľadom na globálne otepľovanie ľahšie dostupné.
Putin naznačil, že zrejme podpíše zákon o renovácii bytového fondu v Moskve
Ruský prezident Vladimir Putin dnes naznačil, že zrejme podpíše zákon o renovácii bytového fondu v ruskej metropole, ktorý však predpokladá zbúranie celých štvrtí bytových domov postavených v 50. a 60. rokoch a presídlenie 1,6 milióna ich obyvateľov. Kontroverzný zákon, ktorý Štátna duma v stredu schválila v záverečnom čítaní, považuje väčšina obyvateľov týchto tzv. chruščoviek za porušenie svojich ústavných práv. Odmietajú sa vysťahovať zo svojich štvrtí plných zelene do výškových budov na okraji mesta a tvrdia, že celý plán bude prospešný len pre stavbársku loby. Radnica však oponuje, že domy sú príliš zničené a ich údržba je finančne náročná.
Už v máji sa na protest proti týmto plánom moskovskej radnice konal v ruskej metropole protest, ktorý bol označený za najmasovejšiu nepolitickú akciu za ostatné roky. Menšie protesty proti návrhu zákona sa vždy konali v dni, keď o ňom Štátna duma rokovala. Putin však dnes upozornil, že v Moskve "ide o bytový fond, ktorý sa o desať rokov zmení na schátrané a havarijné bývanie". Vyzval preto riešiť tento problém, kým je ešte riešiteľný. Dodal, že úrady sa o Moskovčanov z daných domov musia postarať čo najlepšie a dbať pritom na ich občianske i majetkové práva. Upozornil súčasne, že "tlačiť ľudí nasilu do renovácií neslobodno".
Ruský prezident priznal, že bytový fond v havarijnom stave je v Rusku veľkým problémom. Uviedol, že by si želal, aby k takému kroku ako Moskva pristúpili aj iné mestá. Súčasne však vyjadril obavy, že iné mestá na to nebudú mať finančné prostriedky.
