PRAHA - Zosnulý Václav Havel mal bohatý život, ktorý len ťažko možno vyjadriť v skratke. Pripomeňme si napriek tomu desať najvýznamnejších životných momentov, ktoré formovali osobnosť i verejný obraz bývalého československého a českého prezidenta.
1. V roku 1963 uviedlo Divadlo Na Zábradlí Havlovu Záhradnú slávnosť - prvú českú absurdnú hru, ktorá poukazovala na nezmyselnosť budovateľského nadšenia.
2. Do širšieho povedomia českej verejnosti sa Havel zapísal na IV. zjazde československých spisovateľov v júni 1967. Odsúdením cenzúrnych praktík vo vtedajšej spoločnosti pomohol otvoriť cestu k Pražskej jari.
3. Jeho disidentský život vyústil v podpísanie Charty 77. Spoločne s Jiřím Hájkom a Janom Patočkom sa stal jedným z prvých hovorcov. Za upozorňovanie na bezprávie strávil päť mesiacov vo vyšetrovacej väzbe.
4. Po procese s disidentmi v októbri 1979 strávil takmer päť rokov vo väzení. Pobyt mu priniesol nielen sympatie domácej i zahraničnej verejnosti, ale aj ťažký zápal pľúc. Zdravotné komplikácie ho sprevádzali po zvyšok života.
5. Havlov prejav k demonštrantom z balkóna vydavateľstva Melantrich na Václavskom námestí 21. novembra 1989 predznamenal jeho budúcu cestu na hrad. Stal sa najviditeľnejšiou osobnosťou Občianskeho fóra a 29. decembra ho zvolili za československého prezidenta.
6. V roku 1992 sa dostal do konfliktu s ODS Václava Klausa a HZDS Vladimíra Mečiara. Na rozdiel od nich podporoval zachovanie jednotného Československa.
7. V januári 1996 Havla výrazne ovplyvnila smrť prvej manželky Oľgy. O rok neskôr uzavrel manželstvo s herečkou Dagmar Veškrnovou.
8. V roku 1999 Česká republika vstúpila do NATO. Václav Havel, ktorý odjakživa podporoval myšlienku spolupráce so západnými mocnosťami, najmä s USA, otvorene podporil bombardovanie v Juhoslávii a o dva roky neskôr aj intervenciu v Afganistane.
9. Po odchode z prezidentského postu zasiahol najvýraznejšie do politiky v roku 2009, keď pred voľbami do poslaneckej snemovne podporil Stranu zelených.
10. V roku 2007 sa vrátil k divadelným scenárom. Napísal svoju poslednú hru Odchádzanie, ktorú o rok neskôr naštudovalo Divadlo Archa a tento rok sa dostala na filmové plátno. Havel si vďaka nej na sklonku života vyskúšal aj režisérsku prácu.
