BRATISLAVA - Slovensko sa podľa bezpečnostných expertov musí jasne prihlásiť k svojmu členstvu v euroatlantickom priestore a jednoznačne definovať vnútorné a vonkajšie bezpečnostné hrozby pre Slovenskú republiku, ako je napríklad porušovanie medzinárodného práva a anexiu Krymu, píše sa v odporúčaniach.
Ako povedal riaditeľ Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku Jaroslav Naď, experti odporúčajú, aby vláda v novej Bezpečnostnej stratégii Slovenskej republiky, ku ktorej sa zaviazala v programovom vyhlásení v roku 2016 vyzdvihla členstvo v euroatlantickom priestore, jednoznačnejšie pomenovala hrozby a upriamila sa na väčšiu spoluprácu medzi štátnym a súkromným sektorom aj civilmi a ozbrojenými silami.
Nová stratégia nahradí dvanásťročný dokument, ktorý parlament prijal ešte v roku 2005. „Nové bezpečnostné hrozby pre Slovensko predstavujú okrem iného aj nárast extrémizmu a radikalizmu ako aj šírenie dezinformácií. Na tieto bezpečnostné hrozby musia reagovať všetci aktéri národnej bezpečnosti, ktorí musia mať jednoznačne podelené kompetencie. Vrátane ministerstva školstva, ktoré musí zohrávať významnú úlohu v boji s extrémizmu a šírením dezinformácií prevažne medzi mladou generáciou, myslia si analytici z ministerstiev, akademickej a mimovládnej sféry aj z médií,“ zdôraznil Naď.
Experti sa tiež zhodli, že úspešnosť dokumentu a implementácia bezpečnostnej politiky v praxi bude závisieť od širokej politickej podpory, ale aj od pravidelného odpočtu plnenia úloh vyplývajúcich z Bezpečnostnej stratégie SR, zapojenia sa slovenského obranného priemyslu a kvalitnej strategickej komunikácie s verejnosťou. Významnú úlohu by mal zohrávať aj dôraz na vzdelávanie. „Dôležité je, aby do procesu prípravy Bezpečnostnej stratégie SR boli zapojení všetci relevantní aktéri a aby sa dosiahol široký konsenzus“ dodal Jaroslav Naď.
