BRATISLAVA - Židovský kódex prijatý slovenskou vojnovou vládou pred presne 75 rokmi patril v Európe k tým najkrutejším protižidovským zákonom. Pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasovo motivovaného násilia to vyhlásila poslankyňa strany OĽaNO-NOVA Viera Dubačová.
„Začalo sa masové prenasledovanie nevinných ľudí, spoluobčanov, motivované rasovou a náboženskou neznášanlivosťou," uviedla a konštatovala, že prejavy rasovej nenávisti spojenej s násilím začínajú nebezpečne vrastať aj do našich životov.
"Dnes tu a na tomto mieste preto vyjadrujem svoje rozhodné nie nenávisti, neznášanlivosti, netolerancii a násiliu. Svoje áno dávam ľudskosti, tolerancii, spolupatričnosti a solidarite," zdôraznila Dubačová. Predsedníčka parlamentného Výboru pre ľudské práva a menšiny Erika Jurinová OĽaNO-NOVA vyjadrila znepokojenie nad tým, ako sa vyvíjajú nálady v spoločnosti. „Mám pocit, že čoraz viac zabúdame na tých, ktorí potrebujú najviac pozornosti a ochrany – na deti, na ženy, na bezbranných," upozornila.
Deviateho septembra 1941 prijala vtedajšia slovenská vláda tzv. Židovský kódex. Obsahoval protižidovské nariadenia a otvoril cestu k deportáciám a smrti viac ako 70-tisíc slovenských Židov.
V Sabinove odhalili pamätnú tabuľu s menami židovských rodín, ktoré vysídlili
Vyše 500 ľudí z viac ako 200 židovských rodín násilne vysídlili počas vojnových rokov 1942–45 zo Sabinova. Aby sa na nich nezabudlo, dnes sa konal v Sabinove slávnostný akt, na ktorom odhalili pamätnú tabuľu s 218 menami - zástupcami rodín, ktoré tu do vojny v pokoji žili. Zoznam sa začína menom rodiny Zigmunda Appela a končí rodinou Samuela Zipsera s dodatkom, že do zoznamu patria aj ďalší, ktorých mená sa v minulosti nepodarilo archivovať. Pamätnú tabuľu navrhol Juraj Andraščík a zrealizoval Róbert Vico.
Tabuľa je umiestnená na budove Kultúrneho centra Na korze, na Námestí slobody číslo 62. Historik Juraj Vrábel uviedol, že dnešný deň na jej odhalenie zvolili z dôvodu, že je to pamätný Deň obetí holokaustu a rasového násilia a v tomto roku si pripomíname aj 50. výročie udelenia Oscara za film Obchod na korze, ktorý bol natočený v Sabinove. Súčasne 9. september je aj smutným výročím prijatia Židovského kódexu.
Primátor Sabinova Peter Molčan, ktorý presadzoval myšlienku vytvorenia takejto pamätnej tabule, uviedol, že nejde len o spomínanie, ale predovšetkým, aby sme v budúcnosti urobili všetko pre to, aby k takýmto tragickým udalostiam nikdy nedošlo. „Pre nás je táto chvíľa výnimočná v tom, že to bola podstatná časť našich občanov, ktorí boli veľmi ekonomicky aktívni a vitálni a mohli priniesť veľký rozvoj tomuto mestu. Tvorili značnú časť ekonomického prostredia a profitu tohto mesta. Žiaľ, všetci boli deportovaní. Ja odhadujem, že minimálne okolo 400–450 občanov nášho mesta židovskej národnosti zahynulo pri deportizácii,“ uviedol primátor. Tí, ktorým sa podarilo utiecť alebo sa zachránili, do Sabinova sa už nevrátili.
Soňa Bázlerová je dnes jedinou Židovkou v Sabinove. Narodila sa až po vojne. Ako uviedla, jej jediný syn odišiel do USA a pravdepodobne sa sem už nevráti. Táto bývalá lekárka – psychologička pracovala niekoľko rokov na tom, aby sa dozvedela viac o svojich blízkych, ktorých osudy vložila do knihy Sabinov a jeho Židia. Podľa jej vyjadrenia spomienky na deportácie a holokaust by mali byť mementom, aby rôzne rasistické nálady, ktoré dnes narastajú voči Rómom či migrantom v spoločnosti, neprebujneli.
Bázlerová, ktorá spracovala do knihy archívne materiály a zosumarizovala mená aj povolania sabinovských Židov, poskytla pre vznik pamätnej tabule potrebné údaje. Podľa jej informácií pamätnú tabuľu odhalili na dome, ktorý pôvodne patril rodine Dojčovej, z ktorej sa nikto nezachránil. Budova je v súčasnosti v majetku mesta.
