BRATISLAVA – Slovensko svoj záväzok na redukciu emisií vyplývajúci z Kjótskeho protokolu nielenže splní, ale aj výrazne prekročí. V správe, ktorá bola dnes predmetom rokovania vlády to konštatuje minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD).
Envirorezort informoval vládu o tom, ako Slovensko plnilo v roku 2013 svoje medzinárodné záväzky v oblasti politiky zmeny klímy. V poradí tretej správe na túto tému hovorí aj o prioritných úlohách na tento rok.
Správa konštatuje, že po výraznejšom poklese v roku 2009, najmä v dôsledku hospodárskej krízy, je trend celkových antropogénnych emisií za roky 2010 až 2012 naďalej klesajúci a emisie stále nedosiahli úroveň spred roku 2009.
Celkové predbežné antropogénne emisie skleníkových plynov za rok 2012 boli 42.719,88 Gg, píše sa v materiáli. Vplyv na nízku úroveň emisií v tomto roku mala aj slabá vykurovacia sezóna počas zimy 2011/2012.
V závislosti od ekonomického vývoja Žigov rezort predpokladá aj v ďalších rokoch podobný vývoj, prípadne len mierny nárast emisií skleníkových plynov v prípade oživenia hospodárstva.
Informácie o stave plnenia našich záväzkov sú iba predbežné, čaká sa na nezávislé overenie tvorby emisií, ktoré je naplánované na jeseň 2014. „Až na základe jeho výsledku bude možné urobiť konečnú bilanciu plnenia záväzku SR,“ informuje správa.
Sektorom, kde sa Slovensku nedarí stabilizovať rast emisií skleníkových plynov je cestná doprava. V roku 1990 sa podieľala na celkových emisiách 9 percentami, odvtedy podiel vzrástol o 31 percent. Envirorezort preto uvádza, že bude potrebné „venovať zvýšenú pozornosť zavádzaniu účinných politík a opatrení na zastavenie negatívneho vývoja tvorby emisií v cestnej doprave“.
Materiál ministerstva zohľadňuje prebiehajúcu diskusiu k Rámcu energetickej a klimatickej politiky EÚ na obdobie rokov 2020 až 2030. Ten uvažuje o záväznej redukcii skleníkových plynov o 40 percent do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 a o tiež tom, že podiel obnoviteľných zdrojov energie v celej EÚ by mal stúpnuť na minimálne 27 percent.
Envirorezort v správe priznáva, že zložitosť výziev a objem úloh v oblasti zmeny klímy narastá. Konštatuje, že jediným riešením ako to všetko zvládnuť je pragmatická spolupráca rezortov a ich odborných inštitúcií.
Podľa autorov správy je stále nedoriešený problém dostatočných analytických kapacít, ktoré pripravujú vstupy pre rozhodovací proces. Slovensko má tak ťažkosti s prípravou vlastných dopadových štúdií a nákladovo efektívnych scenárov riešení, s ktorými by sa mohlo zapojiť do diskusie o dlhodobých a ambicióznych cieľoch EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy.
