BRATISLAVA - Starostovia a predsedovia vyšších územných celkov nebudú zodpovední za škody spôsobené pri výkone svojej funkcie, ako to v novele zákona o obecnom zriadení navrhovali poslanci za OĽaNO. Parlament ich návrh neschválil.
Primárnou povinnosťou starostu podľa návrhu bolo nakladať s verejnými prostriedkami hospodárne, efektívne a v súlade s účelom ich použitia. Starosta, ktorý túto povinnosť poruší, sa mal zodpovedať za škodu spôsobenú obci alebo štátu, právo na náhradu škody by potom mala obec, respektíve štát.
Právna norma zároveň stanovovala kvalifikačné predpoklady na personálne obsadzovanie funkcií prednostu obecného úradu, hlavného kontrolóra obce a samosprávneho kraja ako aj riaditeľa úradu samosprávneho kraja.
V prípadoch, keď sa starosta domnieva, že uznesenie obecného zastupiteľstva odporuje zákonu alebo ak jeho plnenie nie je kryté rozpočtom obce, musel starosta podľa novely pozastaviť výkon takéhoto uznesenia. Naopak, ak si starosta myslí, že uznesenie je pre obec zjavne nevýhodné, mohol konať podobne ako doteraz a v rámci voľnej úvahy dobrovoľne uznesenie obecného zastupiteľstva pozastaviť.
Návrh stanovoval obecnému zastupiteľstvu, ktoré by chcelo starostovi plat zvýšiť (až o 70 percent oproti zákonnému štandardu), podmienku, ktorá je bezprostredne naviazaná na úspešnosť tohto predstaviteľa obce pri hospodárení s rozpočtovými prostriedkami obce. K zvýšeniu platu mohlo dôjsť len za predpokladu, že obec hospodári s rozpočtom, ktorý je prebytkový najmenej počas troch po sebe nasledujúcich rokov pred schválením takéhoto zvýšenia.
Obecné zastupiteľstvo podľa návrhu malo povinnosť vyhlásiť referendum v prípade, ak starosta porušil Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a týmto porušením súčasne spôsobil škodu, za ktorú je v zmysle ďalších ustanovení zákona zodpovedný.
