USA - Legenda akčných filmov, ktorú si svet desaťročia spájal s nezlomným Rockym či Rambom, teraz ukazuje úplne inú tvár. Sylvester Stallone otvorene prehovoril o detstve, v ktorom nechýbalo násilie, strach ani emocionálny chlad. A to najhoršie podľa neho prišlo v čase, keď ho poslali do školy pre problémových tínedžerov.
Sylvester Stallone mal vždy povesť muža, ktorého len tak niečo nezlomí. Veď práve na príbehu outsidera Rockyho Balbou postavil jednu z najväčších filmových kariér všetkých čias. Za jeho tvrdosťou sa však podľa jeho vlastných spomienok skrýva detstvo, ktoré bolo všetko, len nie jednoduché. Stallone má dnes 80 rokov a pri príležitosti vydania svojich memoárov The Steps sa vracia k udalostiam, ktoré ho poznačili dávno predtým, ako sa stal hollywoodskou hviezdou.
Doma sa problémy neriešili slovami
Stallone už v minulosti hovoril o tom, že vyrastal v mimoriadne turbulentnom prostredí. Vo svojom dokumente Sly z roku 2023 opísal svojho otca Franka Stallonea staršieho ako agresívneho človeka. Podľa jeho spomienok sa konflikty v rodine často nekončili rozhovorom, ale fyzickou konfrontáciou. Jednu z udalostí si zapamätal obzvlášť silno. Keď mal 13 rokov, jeho otec ho mal napadnúť počas polo zápasu. Stallone neskôr svoje detstvo charakterizoval ako obdobie plné fyzickej traumy. A problém podľa jeho rodiny nebol iba v otcovi. Jeho brat Frank Stallone Jr. v dokumente tvrdil, že fyzicky trestajúca vedela byť aj ich matka Jackie Stallone.
Z jednej školy do druhej – a stále problém
Stalloneho detstvo výrazne komplikovalo aj poškodenie tvárového nervu pri narodení, ktoré spôsobilo charakteristický pokles kútika úst a problémy s rečou. V škole sa preto stal terčom posmechu. Sám neskôr uviedol, že situácia sa opakovala: podpichovanie prerástlo do konfliktu, nasledoval trest, suspendovanie a napokon vyhadzov. Do svojich šestnástich rokov mal byť vylúčený až z 12 škôl vo Philadelphii. Potom prišlo rozhodnutie, ktoré jeho život poslalo ešte zvláštnejším smerom.
Poslali ho medzi „problémové“ deti
Po odchode z dvanástej školy bol Stallone umiestnený na Devereux Manor High School v Pensylvánii, zariadenie určené pre problémových tínedžerov. Práve tam podľa svojich nových spomienok zažil obdobie, ktoré dnes opisuje ako jednu z najhorších etáp svojho života. Prostredie podľa neho tvorili mladí ľudia s vážnymi problémami a personál, ktorý ich často ponižoval a dával im najavo, že sú neschopní.
Ešte desivejšia bola takzvaná trestná časť zariadenia. Stallone sa tam dostal ako sedemnásťročný a vo svojich memoároch ju prirovnáva skôr k psychiatrickej liečebni a samotke než k škole. Spomína ľudí v zvieracích kazajkách, zranených či zanedbaných pacientov a mimoriadne pochmúrne podmienky. „Bolo to peklo,“ opísal toto obdobie Stallone v rozhovore pre The Times. Svoju skúsenosť dokonca porovnal s filmom Prelet nad kukučím hniezdom – s tým rozdielom, že realita podľa neho bola oveľa temnejšia.
Stallone tvrdí, že rodičom o tom, čo v zariadení zažíval, hovoril. Ich reakcia ho však podľa jeho spomienok veľmi nepotešila. Mali mu povedať, že ide o dôležitú školu a že autority vedia, čo robia. Paradoxné ale je, že napriek všetkému Stallone finančne podporoval svojho otca až do jeho smrti v roku 2011 a matku Jackie až do jej smrti v roku 2020. Keď sa ho neskôr pýtali, prečo to robil napriek bolestivým spomienkam, sám si na to nedokázal dať jednoznačnú odpoveď - „cítil som sa vinný, tak veľmi ma detstvo poznačilo".
