NITRIANSKE RUDNO - Na základnej škole v Nitrianskom Rudne chceli vylepšiť miestne ihrisko a na časť plochy natiahli nové vrstvu tartanového povrchu. Ten však potrebuje na svoje vytvrdnutie čas a tak riaditeľ upovedomil rodičov aj žiakov a celé miesto dal ohradiť. Okrem toho pri ihrisku vyvesil aj upozornenie, aby nikto na dráhu nevstupoval. Ani to však nezastavilo jedinca, ktorý sa rozhodol po ihrisku popreháňať.
Ešte minulý týždeň škola informovala, že sa urobila vrchná vrstva tartanového povrchu na rozbehovej dráhe na skok do diaľky. "Keďže táto vrstva tartanu potrebuje na vyzretie a stvrdnutie cca 24 hodín, upozornil som rodičov aj žiakov prostredníctvom správy na Edupage a žiakov aj cez školský rozhlas, aby do tohto priestoru nevstupovali a to ani popoludní a večer," uviedol riaditeľa školy Martin Škraban. Celý priestor tiež ohradili výstražnou páskou a povešali tabuľky so zákazmi vstupov.
Ani to však nepomoholo. Sám riaditeľ bol do približne 18:15 v ten deň na ihrisku, aby tam napriek tomu, že priestor bol výrazne ohradený a označený, niekto nevstúpil a nezvratne nepoškodil nové tartanové rozbežisko. Následne však musel riešiť haváriu vody v školskej jedálni. "Napriek mojej všemožnej snahe zabrániť tomu, aby rozbežisko vydržalo do nasledujúceho dňa nepoškodené, sa to nepodarilo. Našiel sa totiž PRIMITÍV (a to sa veľmi kontrolujem pri hľadaní výrazu na takého človeka), ktorý sa potreboval prejsť (pravdepodobne aj s kolobežkou alebo bicyklom) po mäkkom nevyzretom tartane a nezvratne ho tak poškodiť ešte pred tým, ako sa vôbec začal používať. Nejde pritom o malé dieťa, vidieť to podľa veľkosti obuvi," uviedol.
"Budujeme školský areál, športoviská, ihriská, altánky, aby sme mali moderné a atraktívne prostredie nielen pre vyučovací proces, činnosť ŠKD, ale aj pre popoludňajšie aktivity pre deti, rodičov, verejnosť, či organizovanie rôznych akcií ako napr. pred týždňom okresnú výstavu chovateľov. Areál je celoročne prístupný verejnosti. Uľahčujeme prístup obyvateľom bytovky a časti ulice Jána Bottu, keď ich nechávame prechádzať cez školský areál atď. Postupne sa však začínam zamýšľať, či je to správne? Čím ďalej tým viac sa mi totiž potvrdzuje, že to čo dostávame zadarmo, berieme nielen ako samozrejmosť, ale absolútne si to nevážime. Žiaľ, neplatí to len o deťoch, ale aj o mnohých dospelých. Napr. včera som sa do cca 18:15 pohyboval po školskom areáli (dohliadal na nový tartan), potom som riešil haváriu v šk. jedálni. Pri tom sa po školskom dvore a celom areáli pohybovali desiatky ľudí (dospelých aj detí), keďže vyuč. hodiny v telocvični mala SZUŠ Diamonds a rodičia prichádzali s deťmi na hodiny tanca. Pomaly si zvykám, že mnoho z tých dospelých (samozrejme aj detí) ma ani len nepozdraví, hoc prakticky všetci sú odo mňa mladší. To sa ani nehrám na nejakého riaditeľa, lebo dnes je to skôr pozícia na posmech ako na úctu. Nemôžeme sa potom ani diviť, že naozaj mnohým deťom chýba aj ten elementárny prejav slušnosti, rešpektu a úcty, teda pozdrav. Nemôžeme chcieť od detí to, čo nerobia ani ich rodičia," rozčuľuje sa.
"Horšie je, že pomaly si už zvykám aj na to, že rodičom nevadí, keď ich 4-5 ročné dieťa hodí prilbu o zem, či kolobežku treskne o lavičku pod altánkom. Nejde len o to, že ničí zariadenie, ktoré sme v škole osádzali pred pár týždňami, ale ten rodič si to ani len neuvedomí, že to nie je správe, nevysvetlí dieťaťu, že takto sa nesprávame. Jednoducho zdvihne po dieťati prilbu, zdvihne po ňom kolobežku (či neodrazil kus drevenej lavičky, to vôbec nerieši) a pozoruje dieťa ako bezprizorne lieta po pieskovisku a vynáša z neho piesok, ktorý sme tam pred dvoma týždňami dopĺňali... Neviem, či tento spôsob rodičovskej výchovy je ten najsprávnejší, ale silno o tom pochybujem," dodal s tým, že tento prípad nie je, žiaľ, zďaleka ojedinelý.
"Dôsledkom tejto ´skvelej´ výchovy je potom aj to, že ôsmak, ktorý odignoroval červeno-bielu ochrannú pásku, odignoroval tabuľky so zákazmi vstupov a jazdil na bicykli po pripravenej a uvalcovanej pieskovej ploche sa čuduje, prečo ho napomínam a smelo sa mi pristaví s protiargumentom, že prečo by tam on nemohol chodiť. Obdobných príkladov by som, žiaľ, mohol spomenúť oveľa viac. Aj preto nám neostáva nič iné, len osádzať ďalšie a ďalšie kamery, pod dohľadom ktorých sa dokážeme ešte ako tak správať. Oveľa radšej by som však bol, keby sme namiesto tých kamier mali nad sebou kontrolu svojho svedomia, svojej výchovy či svojich zásad," odkázal riaditeľ.
"Napriek všetkému vyššie uvedenému chcem stále veriť v to, že je v nás všetkých stále viac toho dobrého a pozitívneho, že aj napriek tomu čo som vyššie spomenul je stále väčšina z nás schopná pozdraviť, poďakovať, či usmerniť dieťa, keď sa zjavne správa inak ako je normálne. Že stále väčšine z nás záleží na veciach a ľuďoch okolo nás. Že väčšina z nás si uvedomuje, že vychovávame najmä príkladom a podľa toho sa aj správame. Chcem veriť, že to nie je len viera... Ak však bude aj naďalej pretrvávať ignorácia časti návštevníkov školského areálu (nielen detí ale aj dospelých) až zámerné poškodovanie majetku, budeme školský areál v podvečerných a večerných hodinách uzatvárať (vrátane prechodu k bytovke) a bude sem zakázaný vstup všetkým, okrem prenajímateľov priestorov a zamestnancov školy. Jednoducho sa začneme správať tak, ako je to bežné vo veľkej väčšine základných a materských škôl. O prípadnom utváraní areálu budeme, samozrejme, verejne vopred informovať," uzavrel.
Areál napokon uzavreli v piatok poobede a zatvorený bol počas celého víkendu, aby tartanové plochy vytvrdli a vyzreli.
