„Vyhodili ma z redakcie časopisu Film a divadlo, zo Slovenského národného divadla dokonca dvakrát a nakoniec aj z vlastnej krajiny,“ uviedol. Odchod do zahraničia pre neho znamenal obrovský životný zlom. V Nemecku nemal istotu ani zázemie, no napriek tomu sa dokázal presadiť medzi tamojšími hereckými hviezdami. Podľa jeho slov mu prvú veľkú príležitosť dal režisér Peter Zadek, ktorý si všimol jeho fotografiu a rozhodol sa ho obsadiť.
Neskôr prišli angažmány v prestížnych divadlách, filmové úlohy aj spolupráca s významnými režisérmi. Kukura však priznáva, že začiatky vôbec neboli jednoduché. „Tam išlo o prežitie – ocitol som sa na ulici, keď ma vyhodili z republiky,“ povedal. Bolestivé bolo najmä to, že sa nemohol vrátiť ani za rodinou. „Nemohol som sa vrátiť ani za chorou matkou a ani jej potom ísť na pohreb,“ spomínal na jedno z najťažších období svojho života.
Napriek všetkému sa mu podarilo vybudovať kariéru, ktorú má len máloktorý slovenský herec. Dnes už na minulosť pozerá s odstupom a za svoj skutočný domov nepovažuje konkrétne miesto. „Môj domov je moja manželka Táňa. Kdekoľvek sme spolu, tam som doma,“ povedal. Herec, ktorý sa blíži k osemdesiatke, zostáva stále aktívny. Ako sám prezradil, denne prejde pešo alebo na bicykli niekoľko kilometrov a Prahu, kde často trávi čas, si zamiloval.
Veľkou radosťou je pre neho aj syn, ktorý pôsobí ako profesor na Oxforde a stal sa členom prestížnej Royal Society. Kukura na neho hovorí s obrovskou hrdosťou a tvrdí, že je mimoriadne pracovitý. Životný príbeh Juraja Kukuru tak pripomína filmový scenár – nechýbali v ňom veľké úspechy, dramatické pády ani chvíle, keď musel bojovať úplne od začiatku.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
