„Štefan Kvietik mal tento film zo všetkých svojich diel najradšej. A diváci tiež. Nie je to umelecky najnáročnejší počin našej kinematografie, ale je v ňom takmer všetko: romanca s drámou takmer skakespearovských rozmerov zasadená do srdca našich veľhôr (najlepšia reklama na Tatry) s nádhernou hudbou Zdeňka Lišku (jedným z jeho tvorivých vrcholov) a celou plejádou vynikajúcich hercov, ktorí tvorili takú silnú generáciu, že aj tí najhorší boli lepší ako tí najlepší dnes. Táto harmónia fungovala tak dokonalo, že takýto film už nikdy nikto nenakrúti. Aj preto Božidara Turzonovová v najsilnejšom prejave zdôraznila, že odišiel skutočný aristokrat herectva, posledný člen zlatej hereckej generácie, ktorá dosahovala európsku úroveň. A keď sa smútiacemu zhromaždeniu prihovoril za kaskadérov - členov horskej služby pán Jamnický, s pohnutím porozprával príbeh, ako vo vrtuľníku zahynuli takmer všetci horolezci z filmu, a na organe zahrali motív Medenej veže, rozplakal som sa ako malé dieťa," pokračoval.
„Prišiel, kto chcel. Katedrála praskala vo švíkoch, ľudia stáli aj vonku, s majstrom sa prišli rozlúčiť stovky ľudí. Môj nedávny nekrológ čítalo viac ako milión ľudí. Aj to svedčí o tom, aký mimoriadne obľúbený Štefan Kvietik bol. O to viac mrzí, že na pohreb neprišli tí, ktorých by ste tam čakali najviac: jeho hereckí kolegovia zo Slovenského národného divadla. Milka Vášáryová sa ospravedlnila, lebo bola chorá, prišla Božidara Turzonovová, Marek Ťapák, Peter Kočiš, Hana Gregorová i Štefan Bučko, česť SND zachraňovala generálna riaditeľka Zuzana Ťapáková, ale čo tí ostatní? Uprednostnili hlúpy protest demagogicky označený "proti ruskému zákonu" pred poslednou rozlúčkou s bardom svojej profesie? A tak rakvu za potlesku celého obecenstva niesli jeho kamaráti z hôr," vyjadril sa.
