BRATISLAVA/LONDÝN - Prvýkrát sa súťaž Tough Guy uskutočnila v roku 1987 a odvtedy si našla nielen tisíce priaznivcov, ale dostala aj označenie "najťažšie preteky sveta". Minulú nedeľu si v nej mohli zmerať sily všetci nadšenci boja o prežitie, ktorých v anglickom Pertone neodradilo sychravé počasie ani mrazivé teploty. Maximálny počet, sedemtisíc účastníkov, sa naplnil a podľa výsledkovej listiny medzi nimi nechýbali ani Slováci. Jedným z nich je aj Trnavčan Braňo, ktorý Topkám prezradil, ako si poradil s ťažkými disciplínami, ktoré sa tento raz niesli v duchu prvej svetovej vojny.
Keď sa pozriete na zábery zo súťaže, bude vám jasné, že by ste sa na také bláznovstvo nedali, ani keby zaň platili. Existujú však ľudia, ktorí ju berú ako výzvu, a sú ochotní vytiahnuť z vrecka nemalé štartovné. Medzi nich patrí aj Braňo, ktorý si dokonca vybral dlhšiu 15-kilometrovú trať. Kratšia merala 12 km.
"V septembri bolo štartovné 95 libier a čím bližšie je k začiatku, tým je cena vyššia. Tiež sú rôzne zľavy, ak človek beží za nejakú charitu alebo sa prihlási na ďalší rok ešte na mieste. Inak stačí mať 16 rokov, zaplatiť, prísť a to je všetko," opísal Trnavčan podmienky účasti v súťaži, ktorá nie je pre žiadne trasorítky, o čom svedčí aj 56 prípadov z tohto ročníka, ktoré si vyžiadali prvú pomoc.
Všadeprítomné bahno, brodenie chladnou vodou, beh pomedzi balíky horiacej slamy či podliezanie pod ostnatým drôtom už jednoducho patria k tradičnému "koloritu" pretekov, ktorých organizátori na internetovej stránke informujú, že sa treba pripraviť na možné podchladenie, dehydratáciu, odreniny, zlomeniny a vysporiadať sa so strachom z výšok, s klaustrofóbiou a dokonca môžete pri nich utrpieť aj úraz elektrickým prúdom.
Tento rok neprialo účastníkom ani premenlivé počasie. Chvíľami pršalo, bola zima, hoci sa na pár minút ukázalo aj slnko. "Najhorší bol určite vietor na vysokých vežiach, ktoré bolo treba preliezť hneď po vylezení z ľadovej vody," povedal Topkám Braňo, ktorý musel na začiatok zdolať 10 km beh s prekážkami, potom brodenie po pás cez potok, plazenie, veže, plazenie cez pneumatiky, rôzne podzemné tunely z betónových rúr alebo dreva, kde zo stropu viseli elektrické drôty a nakoniec aj lanové rebríky.
Najťažšie však pre neho bolo zvládnuť zimu. "Byť stále v pohybe určite pomáha, ale vo chvíli, keď som si znova začínal cítiť nohy... šup, zase do ľadovej vody a hlbšej ako predtým. Pred začiatkom som si zo skúsenosti myslel, že vo chvíli, keď budem celý mokrý a od blata, už mi bude všetko jedno, ale toto je iné, žiadny zlom... postupne je to len stále horšie a horšie a nemá to konca :)," zhodnotil mladý Slovák minúty, kedy mali asi všetci účastníci dojem, že vypľujú dušu.
Ak by ste ale predpokladali, že sa na preteky tvrdo a dlho pripravoval, nie je to celkom tak. "Tough Guy som videl pred viac ako rokom v telke a vtedy som sa impulzívne rozhodol tam ísť. Na Slovensku bol iba Spratan race, tak na ten som sa prihlásil a prešiel. O rok sa teda podarilo aj toto," opísal skromne svoj úspech Braňo, ktorý chodil iba na tréningy British military fitness a pár týždňov behal, "aby si nohy zvykli na rýchlejší pohyb".
Sám priznáva, že toto nie je práve jeho životný štýl, ale skôr impulzívne rozhodnutie prejsť si niečím ťažkým. "Celé dni sedím za počítačom, tak čo budem? :)," dodal na záver. Preteky sa mu podarilo dokončiť s časom 4 hodiny a jedna minúta, čím sa zaradil medzi prvé dve tisícky účastníkov. Do nej sú však zarátaní aj tí, ktorí mali kratšiu trať.
