PRAHA - Väčšina divákov sa nijako zvlášť o režisérov nezaujíma, meno Václava Vorlíčka však bolo dosť známe. Práve on uviedol do života rozprávky ako Tři oříšky pro Popelku či Arabela a nezabudnuteľné komédie ako Jak utopit Dr. Mráčka aneb Konec vodníků v Čechách či Což takhle dát si špenát. Preto po jeho smrti v roku 2019 bolo maximálne nevhodné, akej nedôstojnej rozlúčky sa dočkal.
Václav Vorlíček sa narodil v Prahe 3. júna 1930. Štúdium réžie na pražskej Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení (FAMU) absolvoval v roku 1956, jeho absolventským filmom bola snímka Direktiva. Nastúpil ako asistent réžie do Filmového štúdia Barrandov v Prahe, čoskoro sa stal pomocným režisérom a začiatkom 60. rokov začal pracovať samostatne. Jeho debutom sa stala snímka Případ Lupínek (1960), rodinný film s detektívnom zápletkou. Už režisér Martin Frič, v ktorého štábe mal možnosť získavať skúsenosti, však Vorlíčka upozornil na to, že jeho poslaním sú komédie.
Do povedomia divákov sa Václav Vorlíček zapísal komédiou Kdo chce zabít Jessii? Spoločne s výtvarníkom Karlom Saudkom sa mu podarilo preniesť na filmové plátno príbeh, v ktorom vystupovali komiksové postavy oživené vďaka nevydarenému vedeckému experimentu. Film zaznamenal nebývalý komerčný úspech, ohlasy naň boli aj v zahraničí a spečatil tak ďalšiu spoluprácu Václava Vorlíčka so scenáristom Milošom Macourkom.
Úspešná dvojica pokračovala v práci na ďalších komédiách. V roku 1967 nakrútili paródiu na špionážne snímky Konec agenta W4C prostřednictvím psa pana Foustky, V roku 1970 pobavila divákov čierna komédia Pane, vy jste vdova! a o rok neskôr rozprávkovo ladená Dívka na koštěti. Svojimi filmami chcel Vorlíček prinášať zábavu – a to sa mu podarilo, jeho filmy sú väčšinou divácky úspešné komédie, pracuje sa v nich s prvkami sci-fi a s fantáziou, sú plné filmových trikov, ktoré vznikali často "na kolene". Hovoriace hlavy, postavy bez hláv, či miznutie vodníkov v umývadlách vznikali bez počítačovej techniky, len vďaka umu a vynaliezavosti tvorcov.
Do dielne dvojice Vorlíček-Macourek patrí aj jeden z najobľúbenejších filmov nielen na Slovensku a v Čechách, ale aj na celom svete, ktorý sa pravidelne dostáva na televízne obrazovky v čase vianočných sviatkov a sleduje ho už niekoľko generácií divákov. Je ním rozprávka Tři oříšky pro Popelku (1973), ktorá vznikla v koprodukcii s vtedajšou Nemeckou demokratickou republikou (NDR). V roku 2000 bola v Zlíne vyhlásená za rozprávku storočia. Rovnako je dodnes populárna komédia s prvkami fantasy i čierneho humoru Jak utopit Dr. Mráčka aneb Konec vodníků v Čechách (1974) a podobne ladená snímka Což takhle dát si špenát (1977).
Neskôr sa však dvojica venovala aj rozsiahlym televíznym projektom. Rozprávkový televízny seriál plný trikov a českej hereckej elity Arabela pochádza z roku 1979. Jeho voľné pokračovanie s názvom Arabela se vrací aneb Rumburak králem Říše pohádek bolo uvedené na obrazovky v roku 1993. V roku 1983 vznikol televízny seriál Létající Čestmír a napokon v roku 1987 Křeček v noční košili.
Václav Vorlíček sa ujal réžie aj na filme Sokoliar Tomáš z roku 2000, na ktorom sa koprodukčne podieľali Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko. V koprodukcii s Čínou nakrútil rozprávku Mach, Šebestová a kouzelné sluchátko (2001), v ktorej ožili kreslené postavičky z obľúbeného večerníčka. Film Saxána a Lexikon kouzel (2011) bol pokračovaním úspešnej komédie Dívka na koštěti.
Český velikán zomrel 5. februára 2019. Bohužiaľ, nedočkal sa dôstojnej rozlúčky. Hoci rodina pôvodne objednala hodinový obrad, krematórium ho zosekalo na 30 minút, ktoré následne ešte skrátilo. Vorlíčkovi tak venovali len neúctivých 20 minút.
„To je žalostné! Niekde sa musela stať chyba. Veď toto nebude bežný pohreb. Za tú krátku chvíľu sa s Vaškom nestihnú rozlúčiť ani kamaráti a kolegovia,“ vyjadril sa vtedy režisér Zdeněk Zelenka, keď ho oslovili z Blesku.
