KYJEV - Z vojnových zločinov na východnej Ukrajine dnes medzinárodná organizácia pre ochranu ľudských práv Amnesty International (AI) na svojom webe obvinila ukrajinskej dobrovoľnícke milície, ukrajinskú armádu a proruských separatistov. Zároveň obvinila Rusko z podnecovania existujúceho konfliktu a jeho priamej podpory. Svoje tvrdenia opiera o súbor satelitných snímok a množstvo svedeckých výpovedí očitých svedkov z oblastí, kde k bojom dochádza.
"Všetky strany konfliktu ukázali ľahostajnosť k životu civilistov a očividne porušujú svoje medzinárodné záväzky," uviedol generálny tajomník AI Salil Shetty, ktorý v nasledujúcich dňoch odcestuje do Kyjeva a do Moskvy.
"Naše dôkazy ukazujú, že Rusko tento konflikt podnecuje ako priamym zasahovaním, tak podporou separatistov na východe. Rusko musí prestať s dodávkami zbraní a ďalšou podporou rebelov, ktorí sú silne zapletení do násilností odporujúcich ľudským právam, " dodal Shetty.
AI na svojom webe zverejnila satelitné snímky, ktoré vraj svedčia o nahromadenÍ ruských obrnených vozidiel a delostrelectva na východnej Ukrajine. Napriek krehkému prímeriU, ktoré platí v tejto oblasti od piatku, panujú obavy o ďalší vývoj situácie a AI vyzýva všetky zúčastnené strany, vrátane Ruska, aby zastavili násilie.
Výskumníci z AI na pôde východnej Ukrajiny zdokumentovali početné prípady násilností, únosov, mučenia a zabíjania. Kremeľ opakovane popiera, že by mal podiel na bojoch na Ukrajine, ale satelitné snímky a svedectvá získaná AI poskytujú vraj presvedčivý dôkaz, že boje prerástli do fázy, ktorú Amnesty považuje za medzinárodný ozbrojený konflikt.
Urobené snímky napríklad ukazujú nové pozície delostrelectva vytvorené priamo na ukrajinských hraniciach medzi 13. a 29. augustom, vrátane záberu, ktorý, ako sa zdá, zachytil húfnicu D-30 pri streľbe namierené na západ. Inú snímku 29. augusta zachytil v oblasti šesť obojživelných obrnených vozidiel (pravdepodobne typ BRDM-2s).
Iná podobná formácia delostrelectva bola videná severovýchodne od prvej pozície, tiež vnútri ukrajinského územia. Medzi 26. a 29. augustom sa toto delostrelectvo presunulo západnejšie.
"Tieto satelitné snímky, doplnené o informácie ruských vojakov zajatých na Ukrajine a od očitých svedkov, ktorí videli ruských vojakov a vojenské vozy prekročiť hranicu do Ukrajiny, nedovoľujú pochybovať, že ide o medzinárodný ozbrojený konflikt," dodal Shetty.
Výskumníci z Amnesty International napríklad hovorili s ľuďmi, ktorí utiekli pred bojmi z rôznych častí východnej Ukrajiny a tí im rozprávali o násilnostiach, únosoch a zabíjanie, ktoré videli na vlastné oči. Výpovede získali aj od ukrajinských utečencov z oblasti ruského mesta Rostov na Done ležiacom neďaleko ukrajinských hraníc.
Tamojší civilist vypovedali podľa AI, že ich susedia boli vystavení ťažkej paľbe vojakov ukrajinskej armády. Nasilnosti sa tu však dopúšťali podľa nich aj separatisti.
Ako ilustračný prípad za všetky uviedla AI výpoveď obyvateľov Slavjanska, odkiaľ separatisti uniesli miestneho pastora, dvoch jeho synov a dvoch návštevníkov kostola. Požadovali za ich prepustenie 50.000 dolárov. Keď sa komunite podarilo požadované peniaze na ich záchranu zhromaždiť, únoscovia vraj všetkých mužov zabili.
AI má k dispozícii aj rad svedectvo o násilnostiach páchaných príslušníkmi ukrajinskej dobrovoľníckej milície, ktorí v oblasti operujú vedľa riadnej ukrajinskej armády. Napríklad 23. augusta v Luhansku zastavilo muža z bezpečnostnej hliadky niekoľko desiatok ozbrojencov, ktorí prišli v autách ozdobených ukrajinskú vlajkou. Aspoň jedno z týchto áut bolo označené aj menom jednej z tunajších militantných skupín. Svedkovia vypovedali, že ozbrojenci muža obvinili z kolaborácie so separatistami, bili ho pažbami pušiek, a potom ho odviezli nevedno kam. Až 27. augusta informovali jeho rodinu, že je držaný v zajatí v inom meste.
Krajiny NATO popierajú dohodu o dodávkach zbraní
Krajiny Severoatlantickej aliancie popierajú, že na summite NATO dosiahli s Ukrajinou dohodu o dodávkach zbraní. Prezidentský poradca Jurij Lycenko v nedeľu na svojom Facebooku povedal, že Ukrajina sa dohodla na dodávkach zbraní a vyslaní vojenských poradcov s piatimi členskými krajinami aliancie. Malo by ísť o Spojené štáty, Francúzsko, Taliansko, Poľsko a Nórsko, predstavitelia rezortu obrany v Ríme, Varšave a Osle však tieto informácie okamžite popreli. Taliansko napríklad uviedlo, že na Ukrajinu pošle helmy a nepriestrelné vesty, nie však zbrane.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko navštívil vo štvrtok a piatok summit aliancie, kde sa stretol s podporou jej lídrov. NATO ako organizácia síce zbrane Ukrajine neposkytne, no jednotlivé členské krajiny tak môžu urobiť. Severoatlantická aliancia prisľúbila Ukrajine konkrétnu pomoc zameranú na zlepšenie bezpečnosti krajiny. Ide o pomoc v oblasti kybernetickej bezpečnosti, logistike, pri reforme obranného sektoru ale aj pri liečbe zranených v súčasnom konflikte. Pomoc dosiahne hodnotu približne 15 miliónov eur.
Boje v Mariupole si vyžiadali prvú civilnú obeť od začiatku prímeria
Jedna žena prišla o život a ďalší traja ľudia utrpeli zranenia pri nočnom ostreľovaní na predmestí strategického prístavu Mariupol na juhovýchode Ukrajiny. Oznámila to agentúra Reuters s odvolaním sa na predstaviteľa miestnej administratívy.
Tridsaťtriročná žena zabitá v Mariupole je podľa správ ukrajinských médií prvou civilnou obeťou od začiatku prímeria, ktoré vstúpilo do platnosti v piatok podvečer. Ukrajinské vládne sily sa v sobotu neskoro večer dostali pod vytrvalú delostreleckú paľbu na východnom predmestí Mariupolu, priemyselnej metropoly s 500.000 obyvateľmi na pobreží Azovského mora.
Z prvého vážneho prípadu porušenia prímeria sa navzájom obviňujú ukrajinskí vojaci a separatisti, ktorých jednotky sa priblížili k Mariupolu tento týždeň. Povstalci ráno obvinili vládne sily v oblasti Mariupolu, že na nich zaútočili z raketometov typu Grad a vyhlásili, že mesto čoskoro dobyjú. Situácia v meste bola dnes od rána opäť pokojná.
Ukrajinský minister vnútra Arsen Avakaov prisľúbil, že oblasti vyšle vojenské posily. "Mariupol je a zostane ukrajinský," napísal Avakov na Facebooku.
Vládne sily v oblasti Mariupola boli ostreľované aj raketami Grad
Prezidenti Ruska a Ukrajiny predtým uviedli, že prímerie - súčasť mierového plánu na ukončenie päťmesačného konfliktu - sa v prevažnej miere na východe Ukrajiny dodržiava. Pred vyhlásením prímeria tam bojovala ukrajinská armáda proti proruským separatistom. Reportér tlačovej agentúry Reuters však v sobotu neskoro večer počul dlhotrvajúcu delostreleckú paľbu vo východnej okrajovej časti mesta Mariupol, ktoré bolo celý týždeň hlavným ohniskom bojov. Reportér videl v plameňoch priemyselný podnik, kamión a benzínovú pumpu, ktoré sa nachádzajú v oblasti patriacej Mariupolu - mestu s 500.000 obyvateľmi na pobreží Azovského mora neďaleko ruskej hranice.
Novinár videl takisto nákladné autá uháňajúce smerom na východ, prevážali rozrušene pôsobiacich dobrovoľníkov provládnych milícií. Tým istým smerom sa pohybovali aj tanky a obrnené vozidlá. "(Separatisti) Podnikli delostrelecký útok. Zasiahlo nás množstvo striel. Informácie o stratách na životoch nemáme," povedal pre Reuters ukrajinský dôstojník.
Oblasť zažívala kruté boje medzi ukrajinskou armádou a proruskými povstalcami pred vyhlásením prímeria, ktoré začalo platiť v piatok večer 5. septembra. Odvtedy vládol pokoj zbraní - až do sobotňajšieho večera, keď sa začala delostrelecká paľba. Mnohí obyvatelia a bojovníci v Mariupole aj v Donecku, ďalšom hlavnom centre konfliktu, však už na začiatku prímeria vyjadrili pochybnosti o tom, že vydrží.
Aj tlačová agentúra AP priniesla informácie, že svedkovia v prístave Mariupol jej hlásili v sobotu večer neustále výbuchy a jednotka ukrajinských dobrovoľných bojovníkov oznámila, že na jej pozície boli odpálené rakety Grad. Prímerie, ktoré pred viac ako 24 hodinami podpísala Ukrajina a povstalci podporovaní Ruskom, bolo však väčšinu soboty prevažne dodržiavané.
Z oblasti pri Donecku sa opäť ozýva delostrelecká paľba
Z blízkosti letiska vo východoukrajinskom Donecku sa dnes ráno napriek platnému prímeriu ozývali silné explózie, oznámila agentúra AP. Podľa agentúry Reuters sa ozývala zo severného predmestia Donecka paľba a z oblasti stúpal čierny dym. Mohutné výbuchy bolo počuť až vo vzdialenom centre Donecka, hlavnej povstaleckej bašte na východe Ukrajiny.
Bezprostredne nebolo možné overiť, kto je za ostreľovanie zodpovedný. Povstalci ale obvinili ukrajinskú armádu, že v rozpore s dohodnutým prímerím zaútočila na ich pozície v šiestich oblastiach, vrátane Doneckého letiska, pričom údajne zahynulo niekoľko ich bojovníkov. Predstaviteľ vzbúrencov dnes pre agentúru Reuters uviedol, že v Donecku prebiehajú regulérne boje o vojenský komplex neďaleko letiska.
Donecké letisko - na rozdiel od väčšiny mesta - kontroluje posádka ukrajinskej armády, ktorá do piatkového uzavretia prímeria čelila takmer nepretržitým útokom proruských povstalcov. Prímerie na východe Ukrajiny začalo platiť v piatok podvečer a v priebehu soboty sa viac-menej dodržiavalo. Až v sobotu neskoro večer došlo k jeho prvému závažnému porušeniu, keď sa ukrajinské vládne sily údajne dostali pod delostreleckú paľbu neďaleko strategického prístavu Mariupol.
Protokol z Minska: Kyjev musí zorganizovať voľby v Doneckej a Luhanskej oblasti
Protokol o výsledkoch konzultácií Trostrannej kontaktnej skupiny v bieloruskom Minsku, zverejnený dnes nadránom na webovej stránke Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), stanovuje Ukrajine, aby prijala zákon o osobitnom štatúte Luhanskej a Doneckej oblasti a zabezpečila tam skoré konanie volieb. Informácie priniesla ruská tlačová agentúra RIA Novosti.
Zákon o osobitnom štatúte uvedených oblastí má za cieľ decentralizovať moc formou miestnych vlád. Počas stretnutia kontaktnej skupiny pre Ukrajinu v Minsku v piatok 5. septembra sa zástupcovia Ukrajiny, Ruska a OBSE dohodli na prímerí medzi Kyjevom a separatistami. Prímerie sa začalo ešte v ten istý deň o 17.00 h SELČ.
Zúčastnené strany sa tiež dohodli na medzinárodnom monitorovaní uplatňovania prímeria, na výmene všetkých väzňov a otvorení humanitárnych koridorov, pripomenula agentúra RIA Novosti.
Amnesty International: Obe strany konfliktu na Ukrajine páchajú vojnové zločiny
Obidve strany konfliktu na Ukrajine páchajú vojnové zločiny. Oznámila to dnes organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International (AI) a obvinila Rusko z podnecovania zločinov tým, že podporuje separatistických povstalcov. "Všetky strany tohto konfliktu prejavili ľahostajnosť k životom civilistov a nehanebne porušujú svoje medzinárodné záväzky," uviedol generálny riaditeľ AI Salil Shetty, ktorého citovala tlačová agentúra DPA.
"Naše dôkazy potvrdzujú, že Rusko podnecuje konflikt, priamym zasahovaním aj podporovaním separatistov na východe Ukrajiny," dodal Shetty. "Rusko musí zastaviť plynulý tok zbraní a ďalšej podpory pre povstalecké sily, ktoré sa závažným spôsobom podieľajú na hrubom porušovaní ľudských práv," uviedol šéf AI.
Obvinenia nasledovali dva dni po tom, čo ukrajinská vláda a proruskí separatisti podpísali dohodu o prímerí. V konflikte zahynulo od polovice apríla približne 2600 ľudí, oznámila OSN. AI vyhlásila, že jej tím prieskumníkov na východe Ukrajiny zdokumentoval prípady nevyberavého ostreľovania, únosov, mučenia a vraždenia.
Organizácia tiež upozornila, že civilisti z oblastí miest Alčevsk, Doneck, Kramatorsk, Krasnyj Luč, Lysyčansk, Luhansk, Rubižne, Pervomajsk a Slovjansk zažili ťažké ostreľovanie ukrajinskými vládnymi silami. "Ich svedectvá naznačujú, že útoky neboli cielené a zrejme išlo o vojnové zločiny," uviedla AI. Podľa AI existujú takisto "dôveryhodné správy", že oddiely dobrovoľníkov operujúce popri ukrajinskej armáde podnikali únosy a bitky.
Ľudskoprávna organizácia obvinila aj separatistov z únosov, mučenia a zabíjania civilistov. Pri jednom takomto incidente bol unesený duchovný, jeho dvaja synovia a dvaja farníci a únoscovia požadovali výkupné 50.000 dolárov. Povstalci mužov zabili skôr, ako mohlo byť výkupné zaplatené. Podľa vyjadrení AI satelitné zábery ukazujú, že na východe Ukrajiny sa zhromažďujú ruské obrnené vozidlá a delostrelectvo, a to napriek popieraniu Moskvy, že je do konfliktu zapojená.
Zábery dokazujú, že od 13. do 19. augusta boli v rámci hraníc Ukrajiny vybudované nové delostrelecké pozície a že narástol počet vojenských vozidiel.
