Glváčovci sa dostali k tenisovej hale vďaka Bajanovi | Topky.sk

°C

Piatok, 15. november 2019. Meniny má Leopold, zajtra Agnesa.

Glváčovci sa dostali k tenisovej hale vďaka Bajanovi

Martin Glváč
Martin Glváč
Zdroj: SITA
22.03.2012 12:12

BRATISLAVA - Rodina bratislavského krajského šéfa Smeru Martina Glváča sa vlani dostala k modernému tenisovému areálu v Pezinku aj vďaka bývalému bratislavskému županovi a nominantovi Smeru Vladimírovi Bajanovi, informuje o tom dnešné vydanie denníka Sme.


Za stovky tisíc eur areál postavili z rozpočtu Bratislavského samosprávneho kraja, kde bol Glváč vysokým funkcionárom. Sme pripomína, že súčasný poslanec patrí do okruhu kandidátov na ministra spravodlivosti. „Nežijem v Pezinku 12 rokov a neviem nič o žiadnej hale,“ reagoval pre Sme na otázky Glváč. Bratislavský kraj odsúhlasil v rokoch 2008 a 2009 príspevok 826-tisíc eur občianskemu združeniu Pro tenis na tenisovú halu za 1,7 milióna eur. Združenie ju dostavalo v júli 2010, už v septembri však vstúpilo do obchodnej spoločnosti Sport palace a vlani do nej vložili aj halu. Spoločníkmi Sport palace sú Glváčovi blízki, jeho otec Ján a bývalý spolupracovník Milan Valašik. V čase schválenia príspevku na tenisový areál v Pezinku bol predsedom BSK nominant Smeru Vladimír Bajan, ktorý si začiatkom roka 2006 vybral za šéfa úradu práve Glváča. Po vyhraných parlamentných voľbách sa koalícia Smer-SNS-HZDS ujala vlády a bratislavský šéf Smeru-SD nastúpil za štátneho tajomníka na ministerstve výstavby.

Blízko ku kraju má aj Valašik, dodnes je šéfom predstavenstva krajskej organizácie Regionálne cesty Bratislava, ktorým sa stal za Bajana. Hoci príspevok na halu tvoril v rozpočte kraja významnú sumu, neschvaľovalo ju zastupiteľstvo, ale priamo Bajan. „Išlo to z rozpočtovej rezervy a rezervy predsedu kraja,“ vraví hovorkyňa BSK Iveta Tyšlerová. Bajan tvrdí, že podobne podporil aj iné projekty, napríklad futbalové ihrisko v Plaveckom Štvrtku. „Jediným kritériom pri výbere projektov bolo, aby výška spolufinancovania žiadateľom nebola nižšia ako 50 percent.“ S menami svojich spolupracovníkov sa vraj pri tejto investícii nestretol. Na projekt prispelo aj mesto Pezinok, ktoré združeniu pod halu i parkovisko prenajalo pozemky za korunu. „Z nášho pohľadu sa investícia zrealizovala. Otázka je skôr na kraj, ako to majú ošetrené, že poskytli dotáciu združeniu, ktoré nemôže tvoriť zisk, a to potom majetok prepísalo na obchodnú spoločnosť, ktorá podniká za účelom zisku,“ hovorí právnik mesta Peter Štetka.

Na tento problém upozorňuje aj pezinská advokátka Zuzana Čaputová. „Skutočnosť, že športová hala skončila vo vlastníctve obchodnej spoločnosti, teda podnikateľského subjektu, by mala zaujímať samosprávny kraj z hľadiska dodržania účelu podpory,“ povedala denníku Sme. Kraj účelnosť použitia peňazí preveruje, výsledok kontrol má byť známy do konca apríla. Zástupca združenia Pro tenis nechce o prípade hovoriť. „Nebudem sa k tomu vyjadrovať, som tam najmenší pán,“ reagoval sekretár Peter Roman, ktorý zmluvu s Bajanom podpisoval. „Obráťte sa na pána Valašika,“ dodal. Valašik priznáva, že stál od začiatku za ideou postaviť halu, o dotáciu však požiadalo združenie, ktoré v susedstve prevádzkovalo tenisový klub. „Ja som sa k nim pripojil a spolufinancoval projekt,“ hovorí. Nesúhlasí, že by zarábali na investícii, ktorú vybudovali vďaka nadštandardným kontaktom s Bajanom. „Tam sa zisk tvoriť nedá, som na tom úplne stratový.“ Vplyv na príspevok nemal podľa neho ani Glváč. „Oslovil som ho a on mi povedal, se...em ti na tvoju halu,“ vraví Valašik. Glváčovi blízke firmy sa cez štátny Pozemkový fond dostali počas prvej Ficovej vlády aj k lukratívnym stavebným pozemkom v Čiernej Vode za 46-tisíc eur, hoci ich hodnota mohla po dobudovaní infraštruktúry dosiahnuť až 15,6 milióna eur.


Nástroje k článku



ZDROJ: SITA
FOTO: SITA

Nahlásiť chybu

Najčítanejšie články