PRAHA - Dnešné úmrtie Václava Havla označujú českí politici za obrovskú škodu a stratu pre celú krajinu. Vo svojich komentároch pripomínajú Havlovu odvahu za totalitného režimu, jeho význam pre spoločenské zmeny po roku 1989 a niektorí prvého českého prezidenta porovnávajú s prvým československým prezidentom Tomášom Garrigue Masarykom. On sám sa preslávil mnohými výrokmi, ktoré vošli do dejín.
"Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou." (výrok z roku 1989, ktorý sa stal symbolom Nežnej revolúcie a zjednocujúcim heslom boja proti komunizmu)
"Predpokladám, že ste ma nenavrhli do tohto úradu preto, aby som vám i ja klamal. Naša krajina nerozkvitá." (výrok z úvodu jeho prvého novoročného prejavu na poste prezidenta z 1. januára 1990)
"V spoločnosti panuje dusno a blbá nálada." (legendárny výrok zo septembra 1997, keď sa pokúsil o definíciu nálady panujúcej v českej spoločnosti)
"Najlepšou cestou k vlastnému nešťastiu je zakrývať si oči pred nešťastím iných."
"Nádej je stav ducha, ktorý dáva zmysel nášmu životu."
O politike:
"... Politika (sa) stáva až príliš vecou špecialistov ... Mne sa ale zdá, že by mala byť predovšetkým vecou občanov, so zvlášť stupňovaným zmyslom pre zodpovednosť a tajomnú komplexnosť bytia." (Z prejavu v Tokiu, 23. apríla 1992)
"Či tak alebo onak, jedného predsudku zdedeného po komunizmu by sme sa už konečne mali zbaviť: totiž presvedčenia, že štát, respektíve strany, sú tí jediní, kto má vo všetkom pravdu a kto vie najlepšie rozsievať dobro." (Mladá fronta Dnes, 30. decembra 1994)
".... Nie je pravda, ako o mne tvrdia niektorí propagandisti, že som odporcom strán. Strany sú absolútne nevyhnutným a osvedčeným inštrumentom demokracie, ja som len proti neobmedzenej nadvláde politických strán, kde v podstate každá vtákovina sa musí riešiť v straníckych sekretariátoch a strany sa musia dohodnúť. " (BBC, 21. novembra 2001)
"(Štve ma) priepasť medzi politikou a verejnosťou. Neschopnosť chytať podvodníkov a mafiánov, ktorí uprostred domovej prehliadky odchádzajú do Afriky. Neúcta ku krajine a vôbec k pôde. Impotentná architektúra. Veľká chuť dobývať zem a budovať nepotrebné elektrárne. Pražské mostecké veže obalené po roky reklamou. Bľabotanie vodcu pražskej ODS. Nadvláda bulvárnych médií. " (Mladá fronta Dnes, 18. decembra 2010)
O demokracii a spoločnosti:
"Demokraciu chápem ako útvar štátneho bytia, ako spôsob sebaorganizácie spoločnosti, ako formu spolužitia ... Nie ako púhy súbor systémových opatrení ... Demokracia je len vonkajším výrazom čohosi dôverného." (Z prejavu k Federálnemu zhromaždeniu, 29. júna 1990)
"Dnes žijeme v jedinej celoplanetárnej civilizácii. Svet je tak prepojený, že už neexistujú jednotlivé civilizácie. To má tisíc a jednu dobrých stránok a tisíc a jednu zlých stránok. Existuje veľké potenciálne nebezpečenstvo a ohrozenie, ktorým nikto neunikne ... Tie nebezpečenstvá tu však sú a nastal čas, aby k nim vlády a politici pristupovali zodpovedne. Najvyspelejšie štáty sveta sa napríklad snažia obmedzovať emisie skleníkových plynov. Čo sa s tým dá robiť? Upozorňovať na to, žiadať politikov, aby sa pozerali ďalej do budúcnosti. " (Pravda, 12. novembra 2009)
O Európskej únii:
"Úlohou dnešnej Európy je vzkriesiť a premietať do svojho života svoje vlastné najlepšie duchovné tradície a tým sa tvorivo spolupodieľať na tvorbe nového spôsobu svetového spolužitia." (Z prejavu v Aachene, 15. mája 1996)
"K českému prostrediu, trochu kocúrkovskému, tradične patrí, že sa vôbec nezaujíma o to, v akom priestore ležíme, aké sú naše dlhodobé perspektívy, aké šance má naše zakotvenie v Európe." (Na tlačovej konferencii pred odletom na stretnutie stredoeurópskych prezidentov, 6. júna 1997)
"Podľa mňa je Európska únia absolútne bezprecedentná, nevídaná historická šanca pre tento kontinent ..., ale ak má niekto iné vyargumentované stanovisko, je to jeho vec a ja rešpektujem jeho názor." (Právo, 8. júna 2002)
K terorizmu a udalostiam po 11. septembri 2001:
"Ja by som rád, keby to ťaženie proti terorizmu naozaj zostalo ťažením proti terorizmu, a nie proti štátom či národom. Áno, iracký režim je extrémne nebezpečný, to všetci vieme a s najväčšou pravdepodobnosťou podporuje rozmanitých fanatikov, extrémistov, ale napriek tomu si nemyslím, že je dobré hovoriť o vojne proti Iraku. Nikto predsa nechce bojovať proti štátom či národom, ale proti fenoménu terorizmu. " (BBC, 21. novembra 2001)
O Rusku:
"... Akokoľvek (Rusko) nie je vzdialené Západu ani civilizačne, predsa len je z rôznych historických i geografických dôvodov svetom pre seba: je veľké ako všetky štáty NATO dohromady, je ohromnou euroázijskou ríšou, s ktorou je nutné mať čo možno najkvalitnejšie partnerské styky , ale ktorá je tak zreteľne samostatnou súčasťou dnešného sveta, že akékoľvek vzťahy NATO s ňou môžu byť a vždy budú len vzťahy dvoch entít ... " (The Washington Post, 9. mája 2002)
O svojom pôsobení v prezidentskej funkcii:
"Často sa stretávam s názorom, že som určitý stabilizačný bod v tomto rozvírenom politickom živote ... Ale zároveň k tomu nemôžem nedodať drsnú pravdu, že žiadny stabilizačný bod v podobe nejakého prezidenta nezachráni túto krajinu. Nie, nie je možné spoliehať na žiadneho spasiteľa, nemožno spoliehať na jednu osobu, ktorá ako Mojžiš vyvedie národ cez púšť do zeme zasľúbenej. " (Právo, 12. novembra 1997)
O vzťahoch medzi ČR a Slovenskom:
"Nikdy som netvrdil, že musíme byť iba federáciou. Keď sa národy rozhodnú pre samostatné štáty, nech ich majú ... Politici robili, čo mohli, aby udržali spoločný štát. Čo možno nebolo fér, bolo to, že sa v roku 1992 dve víťazné strany dohodli, že nebude žiadne referendum. Považovali za lepšie, keď sa dohodnú spolu, než aby o rozdelení rozhodli oba národy, čo im prekážalo. " (Pravda, 18. marca 2002)
K povojnový odsunu Nemcov:
"Myslím si, že by sa sem nikto z odsunutých nemal vracať, ale myslím si, že sme povinní sa Nemcom, ktorí boli odsunutí po druhej svetovej vojne, ospravedlniť." (CST, 23. decembra 1989 - ešte ako kandidát na prezidenta)
"O tom, kto prvý vypustil z fľaše džina skutočnej nacionálnej nenávisti, nemôže byť pochýb. A ak máme sa - ako Česi - hlásiť k svojmu dielu zodpovednosti za koniec česko-nemeckého spolužitia v českých krajinách, potom musíme v záujme pravdy povedať, že sme sa síce nechali nakaziť zákerným vírusom etnického poňatia viny a trestu, že sme však tento vírus - aspoň v jeho modernej ničivej podobe - do našej krajiny nepriniesli. " (Z prejavu v pražskom Karolíne UK, 17. februára 1995)
O NATO a o vstupe ČR do tejto organizácie:
"Americkí vojaci by nemali byť ďalších sto rokov odtrhnutí od svojich mamičiek len preto, že Európa nie je schopná byť garantom svetového mieru, ktorým by byť mala, aby aspoň trochu napravila to, že dala svetu dve svetové vojny." (V Kongrese USA, 21. februára 1990)
"Nikdy sme neboli súčasťou takto širokej, pevnej a záväznej bezpečnostnej aliancie, ktorá by zároveň zo samej svojej podstaty rešpektovala našu svojbytnosť, vôľu nášho národa." (Na tlačovej konferencii v predvečer rozšírenia NATO, 11. marca 1999)
