BRATISLAVA - Na Slovensku pribudne nový pamätný deň. Pôjde o Deň štátnej vlajky SR, pripadne na 18. septembra. Vyplýva to z novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorú vo štvrtok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.
„Navrhovaný pamätný deň pripomína historické korene slovenskej vlajkovej symboliky, ktoré sa viažu na udalosti roku 1848 a na vystúpenie slovenského dobrovoľníckeho zboru. Ustanovením pamätného dňa sa nemení okruh štátnych sviatkov ani dní pracovného pokoja,“ ozrejmili poslanci za SNS, ktorí novelu predložili.
Predkladatelia chcú touto zmenou posilniť povedomie o význame štátnej vlajky ako samostatného štátneho symbolu. Pamätný deň má vytvoriť priestor na „dôstojné každoročné pripomenutie jej historického a symbolického významu, najmä vo vzdelávacom, v kultúrnom, občianskom a spoločenskom kontexte“. Nová legislatíva má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia. Predseda koaličnej SNS Andrej Danko ocenil prijatie novely. Mieni, že je dôležité aj v kontexte národnej politiky, aby jeden zo štátnych symbolov mal takýto dôstojný deň.
Parlament schválil nový Občiansky zákonník
Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok schválili nový Občiansky zákonník. Stojí za ním ministerstvo spravodlivosti. To argumentuje, že doterajšia podoba bola nedostatočná. Nový Občiansky zákonník má podľa neho v sebe obsiahnuť úpravu čo najväčšieho rozsahu súkromnoprávnych vzťahov, čím sa zabezpečí jednotnosť a prehľadnosť právneho systému. Poslanci zároveň schválili aj dva pozmeňujúce návrhy opozičného KDH, riešia inštitút podzáložného práva aj inštitút súkromného fondu.
„Dosiaľ platný Občiansky zákonník bol prijatý v roku 1964, a to s obsahom poplatným dobe svojho vzniku, tzn. ako taký je vystavaný okolo typických situácií socialistického života, čo sa prejavilo v neprirodzene zúženom právnom priestore pre slobodné rozhodovanie o vlastných záležitostiach. Dôsledkom je nielen stručná právna úprava, ktorá opomínala mnohé z klasických právnych inštitútov, ale aj príliš zjednodušujúci pohľad na právo ako na systém mantinelov pre realizáciu širokej slobody jednotlivca. Hoci v priebehu času boli niektoré jeho nedostatky odstránené, aj naďalej ostáva Občiansky zákonník v mnohých smeroch predpisom len pre základné, typové prípady. V dnešnej dobe, ktorá je charakterizovaná zložitosťou spoločenských a ekonomických vzťahov, však už takýto predpis nestačí,“ priblížil rezort.
Nová úprava sa skladá zo siedmich častí. Prvá časť upravuje všeobecné inštitúty. Upravuje napríklad predmet súkromnoprávnych vzťahov, zavádza jednotnú, trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu či zjednodušuje právnu úpravu zastúpenia. Druhá časť precizuje napríklad právnu úpravu fyzických osôb a opatrovníctva a prijíma základnú úpravu právnických osôb, ktorá doposiaľ s výnimkou obchodných spoločností absentovala. Tretia časť obsahuje úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi, ktorá v zásade zrkadlí súčasný právny stav. Do zákona sa zavádza pojem „spoločné imanie manželov“. „Exaktnejšie vystihuje jeho obsah a podstatu než pôvodné bezpodielové spoluvlastníctvo manželov alebo nevhodné alternatívy spoločný majetok manželov či spoločné vlastníctvo manželov,“ doplnilo ministerstvo.
archívne video
Štvrtá časť sa venuje úprave záväzkového práva. V rámci nej sa napríklad zavádzajú inštitúty, ktoré v praxi fungovali, no pre absentujúcu právnu úpravu boli vystavené právnej neistote. Rovnako sa upravujú mnohé sporné otázky týkajúce sa náhrady škody či téma náhrady nemajetkovej škody sekundárnych obetí. Zjednocuje sa v rámci nej tiež občianskoprávna a obchodnoprávna úprava. „Odstraňuje sa dualizmus niektorých zmluvných typov ako kúpna zmluva či zmluva o diele,“ ozrejmil rezort.
Piata časť vymedzuje vecné práva. V rámci nich sa napríklad upravuje právna úprava držby. Šiesta časť okrem iného rozširuje právne úkony pre prípad smrti a zavádza nové delačné dôvody (dedičská zmluva) a nové právne inštitúty (odkaz, príkaz a správca dedičstva). Mení tiež právnu úpravu závetu, vydedenia i úpravu neopomenuteľných dedičov. „Siedma časť návrhu zákona je typicky venovaná úprave spoločných, prechodných, záverečných a zrušovacích ustanovení,“ dodalo ministerstvo. Parlament tiež odobril dva pozmeňujúce návrhy z dielne opozičného KDH. Zaviesť sa tak má inštitút podzáložného práva aj inštitút súkromného fondu. S ďalším pozmeňujúcim návrhom, ktorý sa týkal elektronickej osoby, kresťanskí demokrati neuspeli. Plénum ho odmietlo. Nový Občiansky zákonník má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2027.
Podmienky na doplácanie prostriedkov na športovú činnosť sa majú upraviť
Časové podmienky potrebné na doplatenie zadržaných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na športovú činnosť by sa mohli upraviť. Vyplýva to z novely zákona o športe, ktorú vo štvrtok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Za návrhom stojí Pavel Ľupták (nezaradený). Po novom by mohlo stačiť, aby osoba preukázala splnenie podmienok spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov do 45 dní od straty spôsobilosti, aby sa jej doplatili peniaze.
„Cieľom návrhu zákona je upraviť časové podmienky, za ktorých možno osobe po obnovení spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov doplatiť prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré jej počas obdobia, keď nemala túto spôsobilosť alebo jej bola táto spôsobilosť dočasne pozastavená, neboli poskytnuté,“ uviedol Ľupták v dôvodovej správe k návrhu.
V súčasnosti je možnosť doplatenia zadržaných prostriedkov viazaná na dátum 30. novembra príslušného roka. Tento pevný dátum sa má nahradiť jednotnou lehotou 45 dní. Počítala by sa od straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov alebo od jej dočasného pozastavenia. „Cieľom je ustanoviť rovnaké časové obdobie rozhodné pre možnosť doplatenia zadržaných prostriedkov bez ohľadu na to, v ktorej časti kalendárneho roka nastala rozhodujúca skutočnosť,“ priblížil poslanec.
Navrhovaná 45-dňová lehota nemení podľa Ľuptáka dôvody straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, dobu jej trvania ani podmienky jej obnovenia, ktoré sú stanovené zákonom o športe. „Ak zákon viaže stratu spôsobilosti na určitú dobu alebo na trvanie sankcie, navrhovaná právna úprava túto dobu neskracuje,“ dodal. Navrhovaná lehota sa podľa neho vzťahuje na podmienky zachovania možnosti doplatenia zadržaných prostriedkov po obnovení spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov.
Pri dočasnom pozastavení spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov sa v návrhu zachováva povinnosť ministerstva športu a cestovného ruchu dočasné pozastavenie bezodkladne zrušiť, ak pominie dôvod, pre ktorý bola spôsobilosť dočasne pozastavená. „Navrhovaná právna úprava nemení tento základný mechanizmus a upravuje iba časovú podmienku doplatenia zadržaných prostriedkov,“ uzavrel poslanec.
