BRUSEL - Slovensko má pri tvorbe viacročného finančného rámca (VFR) jasné priority. Uviedol to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Marek Eštok počas utorňajšej rozpravy na Rade EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli.
Podľa informácií portálu Politico írske predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré riadi rokovania o dlhodobom rozpočte EÚ, vyzvalo ministrov pred ich utorňajším zasadnutím, aby počas rokovaní „vyložili karty na stôl“ a naznačili, kde je možné dosiahnuť kompromis. Írsko požiadalo ministrov, aby označili tri najdôležitejšie výdavkové programy, signalizovali, či sú otvorení zvyšovaniu príspevkov do rozpočtu EÚ, a navrhli zmeny, ktoré by urobili vlastné rozpočtové zdroje v celej EÚ prijateľnejšími.
Eštok zdôraznil, že pri tvorbe VFR sa Slovensko riadi dvoma princípmi: podporuje rozpočet, ktorý si vyžaduje ambiciózne financovanie pre ambiciózne ciele EÚ, s tým, že príjmovú stránku rozpočtu nemožno posudzovať oddelene od výdavkovej časti. „Naša podpora pre podobu príjmovej strany bude úzko súvisieť s podporou výdavkovej časti. Slovensko zvyšuje svoje príspevky do rozpočtu EÚ. Pre nás to znamená nárast až o 80 percent. Očakávame, že za tieto peniaze budú primerane zohľadnené naše priority,“ vysvetlil. Eštok spresnil, že pre Slovensko to zrejme bude posledný dlhodobý rozpočet, keď dostane viac peňazí z EÚ, ako doň zaplatí.
„Čo sa týka priorít, tie sú známe: politika kohézie a spoločná poľnohospodárska politika. Sú to jediné výdavkové oblasti, v ktorých Európska komisia navrhla pokles prostriedkov. Rád by som pripomenul spoločnú deklaráciu 17 krajín zo skupiny Priateľov kohézie, v ktorej žiadame o zvýšenie financovania. Z nášho pohľadu kohézia prináša zvyšovanie konkurencieschopnosti regiónov, prináša inovácie do regiónov, prináša technológie a zvyšuje konkurencieschopnosť a odolnosť celej EÚ,“ povedal Eštok.
Nevyčerpané eurofondy
Pripomenul, že z kohézie sa veľká časť prostriedkov vracia do krajín čistých prispievateľov - cez ich firmy, ktoré často vyhrávajú konkurzy v krajinách, ktoré z kohézie profitujú. Dodal, že dôležitým aspektom pre SR je zachovať obdobie „dekomitmentov“, čiže využitia nevyčerpaných prostriedkov cez eurofondy, pričom Slovensko navrhuje program n+3 (dočerpanie do troch rokov) namiesto n+1. Podľa jeho slov SR očakáva realistické miery spolufinancovania, ako aj dobrovoľné stropovanie príjmov veľkých fariem. Slovenskí farmári totiž stále dostávajú len 80 % priamych platieb v porovnaní s priemerom EÚ.
„Za prioritu považujeme aj dostatočné prostriedky pre regióny na východnej hranici s Ukrajinou. Má to strategický význam pre celú Úniu, či už v kontexte vojenskej mobility, alebo tranzitu tovaru a technológií,“ povedal. S odkazom na debaty o hľadaní vlastných zdrojov príjmov Eštok uviedol, že Slovensko nemôže akceptovať, že nové zdroje do rozpočtu EÚ pôjdu na úkor národných rozpočtov, a že nemôžu mať neprimerane negatívny dosah na menej rozvinuté členské krajiny. Spresnil, že Slovensko má problémy s mechanizmom predaja emisných povoleniek (ETS) a mechanizmom uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM), kde ako najlepšiu možnosť vníma nastavenie korekčných mechanizmov, prípadne úpravu podielu z výberu týchto poplatkov.
