BRATISLAVA – Slováci strávia v zdraví podstatne menej rokov než priemerný obyvateľ Európskej únie. Slovenskí muži prežijú bez zdravotných obmedzení v priemere 56,8 roka, zatiaľ čo európsky priemer dosahuje 62,8 roka. Slovensko tak patrí medzi tri krajiny EÚ s najhorším výsledkom. Odborníci sa preto vo Vysokých Tatrách venujú tomu, ako môže verejné zdravotníctvo zlepšiť prevenciu, využitie zdravotných dát či dostupnosť modernej starostlivosti.
Vo Vysokých Tatrách sa od 9. do 11. septembra koná 6. konferencia verejného zdravotníctva krajín V4 a 7. konferencia Slovenskej asociácie verejného zdravia. Stretnutie prináša odborníkov z Európy, Kanady či Austrálie, ktorí diskutujú o budúcnosti verejného zdravotníctva a možnostiach, ako zlepšiť zdravie celej populácie.
Slovenské zdravotníctvo pritom čelí výrazným výzvam. Okrem nízkeho počtu rokov prežitých v zdraví je Slovensko po Poľsku druhou krajinou Európskej únie s najrýchlejším starnutím populácie. Podľa odborníkov preto nestačí spoliehať sa iba na nové lieky, zdravotnícke prístroje či technologické inovácie.
"Veľmi nás teší, že konferencia už po siedmy raz prináša na Slovensko odborníkov, ktorých práca ovplyvňuje verejné zdravie v celej Európe. Rozprávať sa pritom budú aj o problémoch, ktoré výrazne riešime aj u nás – od prevencie až po starnutie populácie," hovorí MUDr. Zuzana Katreniaková, PhD., predsedníčka SAVEZ a členka riadiacej rady Európskej asociácie verejného zdravotníctva (EUPHA).
Inovácie nemusia znamenať nový liek či prístroj
Kým klasická medicína sa sústreďuje predovšetkým na liečbu konkrétneho pacienta, verejné zdravotníctvo sleduje zdravie celej populácie. Dôležitú úlohu preto zohráva prevencia, organizácia zdravotnej starostlivosti aj schopnosť predchádzať ochoreniam.
Práve inovácie vo verejnom zdraví sú hlavnou témou konferencie. Odborníci sa nezameriavajú iba na nové technológie, ale aj na efektívnejšie využívanie zdravotných dát, umelú inteligenciu v prevencii či komunikáciu medzi lekárom a pacientom.
Cieľom je hľadať také riešenia, ktoré môžu zlepšiť zdravotný stav veľkej časti obyvateľstva a zároveň dostať zdravotnú starostlivosť bližšie k ľuďom.
Slovensko stráca roky života prežitého v zdraví
Priemerná dĺžka života na Slovensku je 78,6 roka. V Taliansku a Švédsku, ktoré patria na čelo európskeho rebríčka, dosahuje až 84,1 roka. Ešte väčší problém však predstavuje počet rokov, ktoré ľudia prežijú bez výrazných zdravotných obmedzení.
Slovensko v tomto ukazovateli patrí medzi tri najhoršie krajiny EÚ. Rozdiel pritom podľa odborníkov nesúvisí iba s tým, aké možnosti ponúka moderná medicína. Významnú úlohu zohráva aj to, či sa overené postupy dostávajú k ľuďom a ako efektívne je nastavená zdravotná starostlivosť.
"Inovácia vo verejnom zdraví neznamená vždy nový liek, technológiu alebo modernú nemocnicu. Ak chceme zlepšiť zdravie populácie, potrebujeme investovať nielen do liečby, ale oveľa viac do prevencie, zdravotnej gramotnosti a intervencií založených na dôkazoch o ľudskom správaní – čiže do behaviorálnych a sociálnych inovácií. Pre mňa je teda skutočnou inováciou aj systém, ktorý nečaká na chorobu, ale pomáha ľuďom zostať zdravými," hovorí Dr. Iveta Rajničová Nagyová, PhD., FABMR, prednostka Ústavu sociálnej a behaviorálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, členka Lancet Commission on the European Health Union a bývalá prezidentka EUPHA (2020-2024).
Moderné zdravotníctvo nesmie zostať len pre niektorých
Dôležitou otázkou je aj dostupnosť nových riešení pre ľudí, ktorí ich potrebujú najviac. Odborníčky Dr. Iveta Rajničová Nagyová a Dr. Zuzana Katreniaková sa vo svojom výskume venujú aj tomu, ako starší ľudia zvládajú digitálne zdravotníctvo a či majú záujem rozvíjať potrebné digitálne zručnosti.
Moderné technológie totiž podľa odborníkov môžu pomôcť zlepšiť zdravotnú starostlivosť, zároveň však hrozí, že vytvoria ďalšiu bariéru pre časť populácie. Výsledky výskumu predstavia odborníci aj počas konferencie.
"Slovensko nemusí všetko vymýšľať od začiatku. Odborníci, ktorí za overenými riešeniami stoja, budú tri dni sedieť v jednej sále so slovenskými výskumníkmi, lekármi, verejnými zdravotníkmi a zástupcami štátu. A práve to rozhoduje o tom, či sa tieto riešenia dostanú aj k nám alebo o nich budeme len čítať," dodáva Zuzana Katreniaková.
Konferencia sa začína prevenciou chronických chorôb
Úvodný deň patrí odbornému workshopu Švajčiarsko-slovenského programu spolupráce v oblasti zdravia. Pripravila ho doc. PhDr. Daniela Kállayová, PhD., MPH, z Odboru verejného zdravia, skríningov a prevencie Ministerstva zdravotníctva SR.
Hlavnou témou workshopu je posilnenie prevencie chronických ochorení na Slovensku. Práve tie patria medzi najvýznamnejšie faktory, ktoré skracujú obdobie života prežitého v dobrom zdraví.
Prevencia býva označovaná za jednu z najefektívnejších a zároveň najlacnejších možností, ako zlepšiť fungovanie zdravotníctva. V praxi sa však podľa odborníkov často odkladá. Workshop má preto ukázať možnosti systematického prístupu, ktorý využíva zdravotné dáta a prepája štát s regiónmi či zamestnávateľmi.
