NEW YORK – Narodili sa do bohatých rodín, no rodičovské peniaze nemusia mať k dispozícii navždy. Čoraz viac majetných rodičov údajne odmieta financovať život svojich dospelých detí, hoci tie zápasia s drahým bývaním, rastúcimi životnými nákladmi či neistou kariérou. Za rozhodnutím však nemusí byť nedostatok peňazí. Rodičia chcú, aby sa ich potomkovia konečne postavili na vlastné nohy.
Byt zaplatený rodičmi, pravidelný príspevok na život, dovolenky či pomoc pri neočakávaných výdavkoch. Pre časť detí z bohatých rodín bola finančná podpora rodičov samozrejmosťou aj dávno po dosiahnutí dospelosti. Situácia sa však podľa odborníkov začína meniť. Ako informoval denník New York Post, niektorí majetní rodičia svojim dospelým deťom vedome obmedzujú alebo úplne zastavujú finančnú pomoc, pretože nechcú podporovať ich dlhodobú závislosť od rodinného majetku.
Peniaze majú, no deťom ich dať nechcú
Na prvý pohľad môže takéto rozhodnutie pôsobiť zvláštne. Dospelé deti totiž vyrastali v prostredí, kde peniaze často nepredstavovali zásadný problém, a zároveň dnes vstupujú do sveta, v ktorom sú ceny bývania a každodenného života vysoké.
Niektorí rodičia však dospeli k záveru, že ďalšie financovanie potomkov im v konečnom dôsledku viac škodí, než pomáha. Obávajú sa, že ak budú neustále platiť účty alebo zachraňovať deti pri každom finančnom probléme, tie si nikdy nevybudujú vlastnú kariéru, pracovné návyky ani schopnosť hospodáriť s peniazmi.
Dospelé deti sa cítia ukrivdené
Rozhodnutie rodičov však môže viesť k napätiu v rodinách. Mladí dospelí poukazujú na to, že vyrastali s určitým životným štandardom a očakávaniami, ktoré im vytvorili práve ich rodičia. Keď sa finančná pomoc náhle skončí, môže byť pre nich mimoriadne náročné prispôsobiť svoje výdavky reálnemu príjmu.
Problémom je aj súčasná ekonomická situácia. Vysoké náklady na bývanie či každodenné výdavky spôsobujú, že osamostatnenie môže byť náročné aj pre ľudí s dobrým vzdelaním a zamestnaním.
Rodičia nechcú vytvoriť generáciu závislú od dedičstva
Za prísnejším prístupom sa skrýva aj snaha naučiť deti, že rodinné bohatstvo nie je automaticky ich majetkom. Niektorí bohatí rodičia preto stanovujú jasné hranice – sú ochotní pomôcť napríklad so vzdelaním, zdravotnými výdavkami alebo jednorazovo pri kúpe nehnuteľnosti, nechcú však donekonečna financovať každodenný život dospelého potomka.
Téma je o to aktuálnejšia, že v nasledujúcich desaťročiach čaká svet obrovský presun majetku medzi generáciami. Podľa údajov citovaných denníkom New York Post sa očakáva, že počas najbližších dvoch desaťročí zmení majiteľa majetok v hodnote približne 124 biliónov dolárov.
Pomoc alebo finančná závislosť?
Odborníci preto upozorňujú na rozdiel medzi pomocou dieťaťu v náročnej životnej situácii a dlhodobým financovaním životného štýlu, ktorý si samo nemôže dovoliť.
Práve bohaté rodiny pritom môžu čeliť zvláštnemu paradoxu. Rodičia chcú svojim deťom dopriať čo najlepší štart do života, no príliš veľká finančná pomoc môže podľa odborníkov oslabiť ich motiváciu vybudovať si vlastnú nezávislosť.
Pre niektorých rodičov preto znamená zatvorenie finančného kohútika formu „tvrdej lásky“. Nejde o to, že by svojim deťom pomôcť nedokázali. Chcú ich prinútiť naučiť sa žiť z vlastných príjmov a pochopiť hodnotu peňazí skôr, než raz sami zdedia rodinný majetok.
