BRATISLAVA - Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v prípade Forai proti Slovenskej republike konštatoval, že rozhodnutie o zaistení majetku bolo zákonné a slúžilo všeobecnému záujmu. Sťažovateľovi, obvinenému pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, bol príkazom prokurátora zaistený majetok v hodnote približne milióna eur. Išlo o finančné prostriedky a akcie. Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR o tom informuje na svojom webe.
Rezort priblížil, že sťažovateľ sa mal skutku dopustiť vo funkcii generálneho riaditeľa zdravotnej poisťovne, a to zabezpečovaním uzatvorenia dodatkov k zmluve s konkrétnou spoločnosťou, pričom na základe uvedenej zmluvy a jej dodatkov malo byť so spoločnosťou dohodnuté poskytovanie starostlivosti v rozpore s katalógom zdravotných výkonov. Podľa obvinenia tým mal sťažovateľ spôsobiť škodu zdravotnej poisťovni vo výške najmenej 1,5 milióna eur. „Sťažovateľ vo svojej sťažnosti na ESĽP tvrdil, že zaistenie jeho finančných aktív bolo svojvoľné a neopodstatnené,“ spresnilo MS.
archívne video
ESĽP okrem toho, že konštatoval zákonnosť rozhodnutia o zaistení majetku, poukázal na skutočnosť, že príkaz na zistenie majetku bol založený na výsledkoch vnútorného auditu poisťovne a na správe Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktoré dospeli k záveru, že došlo k porušeniu platných pravidiel a že podozrenie sa týkalo škody presahujúcej 1,5 milióna eur. Znalecký posudok určoval výšku škody dokonca medzi 3,6 až štyrmi miliónmi eur. „Ako vyplýva z odôvodnenia príkazu prokurátora, zaistenie finančných aktív slúžilo na to, aby sa zabránilo sťažovateľovi používať dotknutý majetok vzhľadom na podozrenie, že by mohol byť výnosom z trestnej činnosti,“ ozrejmilo MS.
ESĽP ďalej uviedol, že zaistenie majetku predstavovalo zásah do majetkových práv sťažovateľa, avšak zároveň vzal do úvahy, že sťažovateľ naďalej zostal vlastníkom tohto majetku, ktorý navyše tvoril len časť jeho celkového majetku. Schopnosť sťažovateľa zabezpečiť si každodenné živobytie tak nebola podľa slov MS nijako obmedzená. Zároveň naďalej prebiehalo trestné konanie, v ktorom boli zhromaždené dôkazy, ktoré nasvedčovali pravdepodobnosti podozrenia o súvise zaisteného majetku s trestnou činnosťou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ESĽP konštatoval, že zaistenie majetku nemožno považovať za uskutočnené zjavne bez rozumného základu. Časť sťažnosti týkajúcu sa zaistenia majetku preto ESĽP odmietol ako zjavne nepodloženú. Rovnako odmietol aj sťažnosť na nedostatok procesných záruk a konštatoval, že sťažnosť na porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a na účinný prostriedok nápravy je zjavne nepodložená. Na základe týchto záverov ESĽP vyhlásil sťažnosť v celku za neprijateľnú s tým, že jeho rozhodnutie je konečné.
