Tragédia v Krakove 
Donald Trump 
Rusi na MS 
Ministerstvo ŽP 
Adéla Jergová 
Vladimír Putin 
Robert Fico 
Energopomoc 
Vojna na Ukrajine 
BRATISLAVA – Od Nežnej revolúcie uplynie už 37 rokov, no pohľad Slovákov na udalosti Novembra 1989 zostáva rozdelený. Väčšina ľudí si síce myslí, že pád komunistického režimu stál za to, zároveň však prevláda presvedčenie, že Slovensko nedokázalo naplno využiť príležitosti, ktoré zmena priniesla. Nový prieskum odhalil aj výrazné rozdiely medzi generáciami a voličmi jednotlivých politických strán.
Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry Focus, ktorý sa uskutočnil v októbri 2026 na vzorke 1 017 respondentov pre organizácie Chcem tu zostať a Post Bellum. Podľa výsledkov si 56 % opýtaných myslí, že zmena spoločenského systému po roku 1989 stála za to. Ešte výraznejšie je však presvedčenie, že Slovensko nedokázalo využiť možnosti, ktoré po páde komunistického režimu získalo.
Až 59 % respondentov je presvedčených, že ponovembrové príležitosti zostali nevyužité. Opačný názor zastáva 32 % ľudí. Tomu zodpovedajú aj pocity, ktoré v obyvateľoch vyvoláva doterajší vývoj krajiny. Najčastejšie uvádzali sklamanie (44 %), nasledovali obavy (27 %) a nádej (22 %).
Čo si Slováci na slobode najviac cenia?
Prieskum ukázal, že slobodu si obyvatelia Slovenska spájajú predovšetkým s možnosťou rozhodovať o vlastnom živote a realizovať svoje plány. Takto ju vníma 64 % respondentov. Za najväčší prínos zmien po roku 1989 považujú slobodu cestovania a pohybu, ktorú uviedlo 47 % opýtaných. Nasleduje možnosť pracovať v zahraničí (25 %) a sloboda prejavu (23 %).
Naopak, právo zakladať politické strany označili za významný prínos len 3 % respondentov. Výsledky tak naznačujú, že nespokojnosť s vývojom krajiny nemusí automaticky znamenať odmietanie demokracie či túžbu po návrate komunistického režimu.
Výrazné rozdiely medzi voličmi
Hodnotenie Nežnej revolúcie sa podľa prieskumu výrazne líši aj podľa politických preferencií. Kým medzi voličmi strán PS, KDH, SaS, Slovensko a Demokrati hodnotí November 1989 kladne 69 % respondentov, medzi voličmi strán Smer, Hlas, SNS a Republika je to 36 %.
Sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik upozorňuje, že ľudia pri hodnotení historických udalostí vychádzajú aj zo svojej súčasnej životnej situácie. „Prieskum zároveň ukazuje, že obyvatelia Slovenska neposudzujú dejiny izolovane od súčasnosti. November 1989 hodnotia aj podľa toho, ako vnímajú výsledok nasledujúcich 37 rokov. Politická sloboda, otvorené hranice a pluralitná demokracia sa v odpovediach stretávajú s hodnotením sociálnych nerovností, kvality štátu a vlastnej životnej situácie.“
Podľa Slosiarika môžu byť negatívne postoje k Novembru skôr prejavom nespokojnosti s výsledkami spoločenskej transformácie než želaním vrátiť sa k predchádzajúcemu režimu. Zaujímavé je aj porovnanie s ďalšími historickými udalosťami. Slovenské národné povstanie získalo 58 % kladných hodnotení a podľa prieskumu zostáva najpozitívnejšie vnímanou udalosťou novodobých dejín.
Výrazné rozdiely sa ukázali aj medzi vekovými skupinami. Najpozitívnejší vzťah k Nežnej revolúcii má generácia X, v ktorej ju kladne hodnotí 53 % respondentov. Ide o ľudí, ktorí mohli nové možnosti po roku 1989 využívať počas štúdia alebo pri budovaní kariéry. Naopak, medzi príslušníkmi najstaršej generácie, označovanej ako baby boomers, až 57 % uviedlo, že zmena režimu nestála za to.
Mladšie generácie, teda generácia Z a mileniáli, hodnotia November kladne v 47 % prípadov. Zároveň sa však u nich prejavuje väčší historický odstup. Pri generácii Z dosiahol podiel odpovedí „neviem“ podľa prieskumu až 43 %.
Na výsledky prieskumu reagujú aj organizátori Festivalu Nežná!, ktorý sa uskutoční 17. novembra. Podujatie pripravuje občianska iniciatíva Chcem tu zostať spolu s partnermi. Jeho cieľom je podľa organizátorov pripomenúť význam slobody a vytvoriť priestor na spoločné stretnutia bez ohľadu na politické rozdiely.
