BRATISLAVA – Združenie právnej ochrany oznamovateľov (ZPOO) ostro kritizuje fungovanie Úradu na ochranu oznamovateľov. Tvrdí, že inštitúcia za posledné roky nenaplnila svoje poslanie a v niektorých prípadoch dokonca konala v neprospech whistleblowerov. Organizácia preto podporuje navrhovanú transformáciu úradu aj odvolanie jeho vedenia, ktoré považuje za nevyhnutný krok k obnoveniu dôvery.
Združenie, ktoré od roku 2022 združuje whistleblowerov a sleduje dianie v oblasti ich ochrany, vydalo ostré verejné vyjadrenie k situácii v Úrade na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Podľa združenia sa nádeje vkladané do tejto inštitúcie nielenže nenaplnili, ale realita sa ukázala byť presným opakom pôvodného zámeru.
Predseda Revíznej komisie OZ ZPOO, MUDr. Rastislav Šaling, v stanovisku uvádza, že aktivita úradu sa často obracala proti tým, ktorých mal úrad chrániť a podporovať. Práve táto situácia viedla k tomu, že sa oznamovatelia museli spojiť a založiť občianske združenie, aby si dokázali pomáhať navzájom.
"Náš postoj k súčasnému dianiu je, že plne súhlasíme s navrhovaným procesom transformácie Úradu na ochranu oznamovateľov aj s odvolaním súčasného vedenia a považujeme ho za nevyhnutný a správny krok," uvádza sa v stanovisku združenia.
Závažné výčitky voči fungovaniu ÚOO
ZPOO vo svojom vyhlásení konkretizuje dôvody, prečo považuje súčasné vedenie úradu za nekompetentné. Namiesto efektívnej a nezávislej ochrany boli podľa nich oznamovatelia svedkami viacerých závažných pochybení:
- poškodzovania práv osôb v ochrane a nutnosti brániť sa súdne voči Úradu, ktorý ich má chrániť;
- nedostatočnej komunikácie s oznamovateľmi;
- minimálneho počtu preverení postupov u zamestnávateľov aj napriek požiadavkám zo strany oznamovateľov;
- sprostredkovania informácií a písomných stanovísk protistrane v konaniach pred úradom, ktoré sa konali iba v administratívnej podobe, bez preverenia na mieste;
- opakovaných podozrení z politického ovplyvňovania a uprednostňovania niektorých oznamovateľov, ako aj zlyhania pri ochrane a poškodzovania postavenia viacerých whistleblowerov;
- na druhej strane udeľovania dodatočnej ochrany samotnému ÚOO pre trestne stíhaných vyšetrovateľov.
OZ zároveň konštatuje, že ide o zlyhania, ktoré si vyžadujú dôkladné preverenie zodpovednosti vedenia úradu. „Žiadame preverenie aj prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti zo strany vedenia úradu za takéto konanie,“ uvádzajú.
„Veríme, že po prijatí novely sa Slovensko opäť zaradí medzi krajiny, ktoré ochranu oznamovateľov korupcie a protispoločenskej činnosti berú vážne, apoliticky a skutočne ju aj realizujú – nie len na papieri a v prázdnych deklaráciách. Táto téma ani Úrad nebude prisvojovaná žiadnou politickou stranou a mimovládnou organizáciou,“ dodal Šaling.
ÚOO sa má transformovať
Vláda predminulú sobotu schválila návrh zákona, ktorým sa má zriadiť nový centrálny Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Nahradiť má doterajší ÚOO, rovnako má prevziať agendu odškodňovania obetí trestných činov od Ministerstva spravodlivosti SR.
Ministerstvo vnútra argumentuje tým, že je potrebné reagovať na aplikačné problémy súčasného zákona, a to predovšetkým v kontexte nedostatočných práv zamestnávateľa chráneného oznamovateľa, rovnako má zmena zvýšiť efektivitu inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorá je v súčasnosti rozdelená medzi viaceré štátne orgány. Parlament o návrhu rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
Koaliční politici obhajovali zmeny aj tým, že úrad je podľa nich spolitizovaný. Opozícia návrh aj skrátený režim jeho prijatia kritizuje. Považuje to za zásah do fungovania úradu. Obavy majú aj neziskové organizácie. Upozorňujú na nesúlad s právom Európskej únie a na možné sankcie či riziko vrátenia európskych dotácií. Svoje obavy vyjadrili aj niektoré zamestnávateľské zväzy a iné organizácie. Výhrady k legislatíve má aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.
