BRATISLAVA - Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek považuje za nezákonné konanie mimoriadneho valného zhromaždenia (MVZ) spoločnosti Transpetrol, a. s., ktoré sa konalo v stredu vo Vinnom v okrese Michalovce.
MVZ zvolal vranovský podnikateľ Ignác Ilčišin, ktorý si nárokuje 34-percentný podiel akcií Transpetrolu. Ako Jahnátek ďalej informoval na brífingu, ministerstvo hospodárstva podá protest na všetky skutky, ktoré sa stali na MVZ. O nezákonnosti zhromaždenia podľa ministra svedčí nielen rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý v utorok odložil vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Bratislava I, na základe ktorého mal Ilčišin právo zvolať MVZ, ale aj to, že notárka odmietla spísať zápisnicu o konaní MVZ.
"Dnes sa nemalo uskutočniť žiadne valné zhromaždenie spoločnosti Transpetrol," poznamenal Jahnátek. Napriek tomu ministerstvo hospodárstvo podľa ministra nepodcenilo ani túto skutočnosť a vyslalo na MVZ svojho právneho zástupcu, ako aj ďalších členov predstavenstva a dozornej rady Transpetrolu. MVZ zvolané v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR minister označil za "zábavné posedenie na Zemplínskej šírave pod taktovkou Ilčišina". Ilčišin si podľa Jahnátka navyše svojvoľne doplnil pôvodný program MVZ o ďalšie body bez súhlasu iných akcionárov. Mal zároveň naplniť skutkovú podstatu trestného činu tým, že preniesol majetok spoločnosti do neznámej offshore-firmy na Cypre. "Tým došlo k spáchaniu trestného činu podvodu odcudzenia cudzej veci, a to už je prípad pre orgány činné v trestnom konaní," uviedol Jahnátek.
Na MVZ boli prítomní zástupcovia siedmich spoločností, sústredených okolo Ilčišina, ktorí tvrdili, že vlastnia 34 % akcií Transpetrolu. Bol tam aj zástupca spoločnosti Yukos Finance, dožadujúci sa práv na 49 % akcií prepravcu ropy. Zástupca ministerstva hospodárstva na MVZ podľa Jahnátka preukázal, že štát na základe výpisu z Depozitára cenných akcií vlastní 100 % akcií Transpetrolu. Ilčišin podľa ministra neuznal nielen 100-percentný podiel štátu v spoločnosti, ale ani 49-percentný podiel Yukos Finance.
Zástupca štátu podal okamžite protest proti zápisu akcií, ako aj protest vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o nevykonateľnosti MVZ. "Na základe týchto informácií, notárka odmietla vyhotoviť zápisnicu z MVZ, nakoľko sa nemôže konať," povedal ďalej Jahnátek. Ilčišin, tvrdí minister, veľmi agresívne reagoval na postup notárky a vyhrážal sa jej ďalšími krokmi proti nej. Notárka napriek tomu uviedla, že zapíše len skutky, ktoré sa udejú na MVZ.
MVZ akciovej spoločnosti Transpetrol vo štvrtok vo Vinnom v okrese Michalovce rozhodlo o odvolaní doterajšieho predstavenstva a dozornej rady. Za predsedu nového predstavenstva zvolili súkromného podnikateľa Ignáca Ilčišina, ktorý novinárov informoval o výsledkoch rokovania. Do predstavenstva boli zvolení aj Ján Husár a Pavol Šimko. Ako dodal, z dozornej rady neboli odvolaní členovia, ktorí boli zvolení za zamestnancov, za nových členov boli zvolení Jozef Leščišin, Peter Botek, Miroslav Kozuba. Ilčišin uviedol, že akcionári schválili zlúčenie spoločnosti Transpetrol s cyperskou spoločnosťou Imperio Regere v Limasole, kde sa presťahuje aj sídlo spoločnosti. Podľa Ilčišina zhromaždenie schválilo zámer siedmich menších akcionárov, ktorí spolu vlastnia 34 percent akcií, predať akcie.
„Zástupcovia Jukosu vo štvrtok uviedli, že SR nemohla kúpiť 49 percent akcií, lebo na ich predaj nedalo súhlas valné zhromaždenie,“ uviedol Ilčišin. Podľa neho súčasná štruktúra akcionárov nie je celkom zrejmá. „Jasných je len 34 percent akcií, ktoré vlastní sedem menších akcionárov a necelých 17 percent, ktoré vlastní Slovenská republika. Vlastníctvo zvyšných akcií dnes nie je jasné,“ dodal.
Právny zástupca ministerstva hospodárstva Martin Krivák sa na zhromaždení prezentoval počtom 1 900 akcií Transpetrolu a podľa jeho vyjadrenia jediným stopercentným akcionárom je Slovenská republika. Uviedol, že štát si nemohol dovoliť nezúčastniť sa na tomto valnom zhromaždení, aj keď nie je platné a vlastne ani valným zhromaždením nemohlo byť, lebo Najvyšší súd SR pozastavil výkon rozhodnutia, na základe ktorého Ilčišin zvolal mimoriadne valné zhromaždenie. „Na túto skutočnosť som upozornil aj prítomnú notárku,“ povedal Krivák. „Podnikneme všetky potrebné právne kroky, aby sme ochránili majetok štátu a zvážime, či podáme ďalšie trestné oznámenie na pána Ilčišina,“ uviedol Krivák.
Najvyšší súd SR (NS) v utorok odložil vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Bratislava I, podľa ktorého má vranovský podnikateľ Ignác Ilčišin, ktorý si nárokuje 34-percentný balík akcií slovenského prepravcu ropy, právo zvolať MVZ Transpetrolu. Generálny prokurátor SR Dobroslav Trnka podal mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd SR s návrhom na zamietnutie uznesenia Okresného súdu Bratislava I s návrhom na odklad vykonateľnosti už 23. apríla tohto roka.
Minister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek koncom marca v mene vlády SR v Londýne podpísal zmluvu s vedením spoločnosti Jukos International UK B.V. o spätnom odkúpení 49 % akcií spoločnosti Transpetrol, a.s. Cena za 49 % akcií Transpetrolu, ktorý bol posledným významným prevádzkovým aktívom Jukosu v Holandsku, predstavuje 240 mil. USD. Podľa vtedajšieho vyjadrenia zástupcov Jukos International prevod akcií 49-percentného podielu slovenskej spoločnosti Transpetrol zo spoločnosti Jukos International UK B.V. do rúk štátu by už nemal nikto spochybniť. Ako vtedy uviedol jeden z výkonných riaditeľov firmy Jukos International Bruce Misamore, súd v roku 2007 jasne rozhodol, že spolu s Davidom Godfreyom mali nad akciami slovenského prepravcu ropy plnú moc. "Mohli sme teda rozhodnúť o akciách Transpetrolu. Ak by aj došlo k odvolaniu voči tomuto rozsudku, nič to nemení na veci, pretože v danom okamihu sme rokovali za daného právneho stavu, čiže sme mali plnú moc zastupovať Jukos International," povedal Misamore.
Spor o 34 % akcií Transpetrolu, ktoré si nárokuje Ilčišin, sa začal v máji 1995. Spoločnosti ILaS Vranov nad Topľou ako predávajúci a Slovenka Vranov ako kupujúci uzavreli vtedy zmluvu o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti. Daňový úrad vo Vranove nad Topľou si však ešte v tom istom roku uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo. Spoločnosť ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že pre postup daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla pohľadávka vo výške 43 mil. Sk. Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS tak žiadal náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo financií pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo.
Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu. Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Poverená súdna exekútorka Milada Korimová vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu. V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na vranovskú firmu C.S.I.-CD. V tom istom roku táto firma vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu. Na základe exekučného rozhodnutia obchodník kúpil tieto akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.
Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre svojich odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Transpetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD. Slovensko si vtedy ponechalo v prepravcovi ropy majoritný 51-percentný podiel.
