BRATISLAVA - Žatva v tomto roku dopadla lepšie ako vlani, ale aj v porovnaní s päťročným priemerom. Výsledky sú vyššie u všetkých druhov obilnín vrátane ovsa, raže, tritikale aj repky. Slovensko ostane aj po tejto žatve sebestačné v produkcii hustosiatych obilnín a repky, pričom časť úrody pôjde aj na vývoz. Informovala o tom hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.
VIDEO Tlačová konferencia SPPK:
Jarná a ozimná pšenica poskytli spolu v tomto roku úrodu 6,44 tony z hektára (t/ha), teda spolu o 13 % vyššiu ako vlani aj v porovnaní s päťročným priemerom. Jačmeň jarný a ozimný spolu poskytol úrodu 6,29 t/ha, ide o vyšší výsledok o 26 % v porovnaní s minulým rokom a o 21 % v rámci päťročného priemeru. Hustosiate obilniny spolu poskytli priemernú úrodu 6,26 t/ha vyššiu o 16 % ako vlani a o 15 % v porovnaní s päťročným priemerom. Repka dosiahla priemernú úrodu 3,67 t/ha, pričom v tomto roku zaznamenala vyšší výsledok o 32 % v porovnaní s vlaňajškom a o 18 % v rámci päťročného priemeru.
Končili skôr, ako pred rokom
Tohtoročná žatva sa podľa SPPK skončila neskôr ako vlani. Napríklad v regióne Trnava, Galanta, Komárno a Levice ide o rozdiel dvoch týždňov, pričom žatva tam trvala o desať až 20 percent dlhšie. Žatvu ovplyvnilo najmä počasie v podobe studeného mája, extrémne suchého júna a daždivého júla s krupobitím. „Dobré úrody a dobrú kvalitu zrna majú tí poľnohospodári, ktorí stihli pozbierať úrodu ešte pred letnými dažďami. Tým pestovateľom, ktorí to šťastie nemali, ubrali dažde na kvalite produkcie. Napríklad na Liptove nie je ani jeden poľnohospodár, ktorý pozbieral pšenicu v potravinárskej kvalite. Celá liptovská produkcia tak skončí na skŕmenie pre zvieratá,“ upresnil predseda SPPK Andrej Gajdoš.
Nákupy pšenice v zahraničí nie sú nutné
Vzhľadom na dobré výsledky tohtoročných úrod mlynári ani pekári nepredpokladajú, že by mlyny museli nakupovať vysokokvalitnú pšenicu v zahraničí, najmä v Maďarsku a Česku. „Sme schopní odobrať o desaťtisíce ton múky viac a vyrábať z nej viac slovenského chleba a pečiva. Bránia nám v tom však dovozy chleba a pečiva zo zahraničia, prioritne z Belgicka či Nemecka, teda z krajín, ktoré sú od nás vzdialené stovky kilometrov. Zahraničné obchodné siete k nám vlani doviezli zo zahraničia až 5500 kamiónov chleba a v prvom štvrťroku dovoz zvýšili o ďalších sedem percent,“ priblížil predseda Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský.
Na Slovensku sa podľa SPPK zmenila štruktúra osevu pšeníc, pestovatelia majú v súčasnosti väčší záujem o produkciu tvrdej pšenice durum, ktorá sa využíva pri výrobe cestovín. Aktuálne jej produkcia dosahuje pol milióna ton, pričom päť rokov dozadu to bolo 150-tisíc až 170-tisíc ton. „Momentálne vyhral ten slovenský pestovateľ, ktorý si zazmluvnil predaj úrody alebo predaj jej časti ešte pred žatvou. Aktuálne ceny obilnín a repky v porovnaní s obdobím pred žatvou totiž poklesli. Napríklad repka sa predávala pred letom za 510 eur za tonu (eur/t), dnes sa jej cena znížila na úroveň okolo 470 eur/t. Ceny poklesli aj v prípade jačmeňa,“ dodal Gajdoš.
