BRATISLAVA - Slovenská integračná politika nedokáže efektívne využívať potenciál cudzincov prichádzajúcich do krajiny. Chýba jasné strategické smerovanie, jednotný riadiaci orgán a koordinácia medzi inštitúciami. Upozorňuje na to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR, ktorý preveroval nastavenie integrácie cudzincov na Slovensku v rokoch 2021 až 2023.
Podľa zistení kontrolórov štát nepristupuje k migrácii ako k príležitosti, ale skôr ju pasívne spravuje. Absencia analytických podkladov, konkrétnych cieľov a merateľných ukazovateľov znemožňuje vyhodnotenie efektivity opatrení. NKÚ zároveň konštatuje, že strategické dokumenty sú zastarané a neodrážajú aktuálne potreby.
„Chýba legislatívna či programová úprava, ktorá by určovala kompetentný orgán zodpovedný za integráciu. Existencia jedného gestora je pritom kľúčová,“ uviedla podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová. Upozornila aj na nepriepustnosť informačných systémov medzi úradmi, čo sťažuje zber a zdieľanie údajov o integrácii migrantov. Bez dát nie je možné posúdiť úspešnosť realizovaných krokov.
Kým iné krajiny dokázali pozitívne zhodnotiť prínos migrantov do ekonomiky, Slovensko v tomto smere zaostáva. Kanada napríklad pripisuje až pätinu rastu HDP za poslednú dekádu cudzincom, Veľká Británia dosahuje finančný prínos na jedného migranta, a Poľsko eviduje pozitívny vplyv ukrajinských utečencov na ekonomiku. Slovensko pritom žiadnu komplexnú analýzu dopadov zamestnávania cudzincov nevykonalo.
Patríme k najslabším
Na medzinárodnej úrovni sa to odráža v slabom umiestnení krajiny v rebríčku „World Talent Ranking“, kde sa Slovensko nachádza na 53. mieste zo 67 hodnotených štátov. Problémom je aj nízky počet udelených modrých kariet – medzi rokmi 2021 a 2023 ich Slovensko vydalo len 62, zatiaľ čo Poľsko viac ako 15-tisíc.
Podľa dát z iných štátov, účinná integrácia migrantov dokáže zásadne podporiť ekonomický rast a znížiť tlak na verejné financie. Jedným z príkladov je Česko, ktoré zaznamenalo v roku 2023 vyššie daňové a odvodové príjmy od utečencov z Ukrajiny, než sú štátne výdavky na ich podporu. „Ak má Slovensko zvládnuť dopady starnutia populácie a obstáť v konkurencii pri získavaní talentov, potrebuje aktívnu a funkčnú integračnú politiku. Bez nej riskujeme stratu príležitostí na hospodársky rast,“ uzavrela Crkoňová.
NKÚ preto odporúča parlamentnému výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby požiadal vládu o prepracovanie integračnej politiky. Nový dokument by mal vychádzať z analýzy aktuálnej situácie, definovať dlhodobé zámery a zabezpečiť efektívne riadenie a koordináciu medzi rezortmi.
