emir Sheikh Sabah Al-Ahmad Al-Jaber Al-Sabah (Zdroj: SITA)
NITRA – Slovenskí archeológovia budú prezentovať výsledky svojho pôsobenia na ostrove Failaka v Perzskom zálive najvyšším predstaviteľom štátu Kuvajt.
Nedávno tam ukončili štvrtú výskumnú sezónu a teraz ich čaká príprava na vystúpenie pred hlavou štátu, emirom Sheikh Sabah Al-Ahmad Al-Jaber Al-Sabahom. „Pri príležitosti osláv 50. výročia archeologického výskumu v Kuvajte sú pozvané všetky archeologické tímy, ktoré sa podieľali na skúmaní ich kultúrneho dedičstva – dánsky, anglický, francúzsky, grécky a slovenský,“ povedal pre agentúru SITA šéf slovensko-kuvajtskej výskumnej misie Karol Pieta z Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Aj štvrtá sezóna vykopávok na Failake bola úspešná. Vedci ukončili záchranný výskum prístavnej osady z doby bronzovej Al-Khedr, na ktorý nadviaže minimálne trojročná etapa spracovávania nálezov. „Posledná sezóna priniesla niekoľko spresnení týkajúcich sa relatívnej chronológie osídlenia lokality, ktoré spadá do obdobia 2000 – 1500 pred naším letopočtom.
Našli sme napríklad veľké zásobnice, rybárske háčiky, hroty, nožíky a kamenné trecie podložky, ktoré slúžili zrejme pri spracúvaní datlí, rýb či inej potravy,“ informovala Lucia Benediková z Archeologického ústavu. O dvadsať kusov sa rozšírila kolekcia pečatidiel, ktorými si ľudia označovali svoj majetok a zároveň mali aj funkciu podpisu.
Archeológovia ich tu našli už 71. Slovenskí vedci pokračovali aj v prieskume ranokresťanskej osady Al-Qusur zo 6. až 8. storočia. Našlo sa tu už 140 dvorcov s obytnými i hospodárskymi budovami, ohraničených kamennými ohradami. Jadrom osady je veľký kostol zo 6. storočia, ktorý v minulosti preskúmali francúzski archeológovia. Pri kostole je kláštor nestoriánov, ktorí boli heretickou odnožou kresťanskej cirkvi.
„Počítame s tým, že v spolupráci s kuvajtskou stranou niektoré z týchto stavieb experimentálne znova postavíme a predstavíme verejnosti,“ skonštatoval Pieta. Najkrajším tohtoročným nálezom je podľa neho jedinečná kolekcia farebných maľovaných sklených nádob.
Slovenských archeológov angažovalo kuvajtské ministerstvo kultúry s cieľom zachrániť pamiatky na ostrove Failaka pred zničením morským príbojom a vytvoriť tu múzeum v prírode. Takmer neobývaný ostrov, kde dnes možno stretnúť najmä ťavy a škorpióny, má byť v budúcnosti rajom pre turistov.
Aj štvrtá sezóna vykopávok na Failake bola úspešná. Vedci ukončili záchranný výskum prístavnej osady z doby bronzovej Al-Khedr, na ktorý nadviaže minimálne trojročná etapa spracovávania nálezov. „Posledná sezóna priniesla niekoľko spresnení týkajúcich sa relatívnej chronológie osídlenia lokality, ktoré spadá do obdobia 2000 – 1500 pred naším letopočtom.
Našli sme napríklad veľké zásobnice, rybárske háčiky, hroty, nožíky a kamenné trecie podložky, ktoré slúžili zrejme pri spracúvaní datlí, rýb či inej potravy,“ informovala Lucia Benediková z Archeologického ústavu. O dvadsať kusov sa rozšírila kolekcia pečatidiel, ktorými si ľudia označovali svoj majetok a zároveň mali aj funkciu podpisu.
Archeológovia ich tu našli už 71. Slovenskí vedci pokračovali aj v prieskume ranokresťanskej osady Al-Qusur zo 6. až 8. storočia. Našlo sa tu už 140 dvorcov s obytnými i hospodárskymi budovami, ohraničených kamennými ohradami. Jadrom osady je veľký kostol zo 6. storočia, ktorý v minulosti preskúmali francúzski archeológovia. Pri kostole je kláštor nestoriánov, ktorí boli heretickou odnožou kresťanskej cirkvi.
„Počítame s tým, že v spolupráci s kuvajtskou stranou niektoré z týchto stavieb experimentálne znova postavíme a predstavíme verejnosti,“ skonštatoval Pieta. Najkrajším tohtoročným nálezom je podľa neho jedinečná kolekcia farebných maľovaných sklených nádob.
Slovenských archeológov angažovalo kuvajtské ministerstvo kultúry s cieľom zachrániť pamiatky na ostrove Failaka pred zničením morským príbojom a vytvoriť tu múzeum v prírode. Takmer neobývaný ostrov, kde dnes možno stretnúť najmä ťavy a škorpióny, má byť v budúcnosti rajom pre turistov.
