BRATISLAVA - Záhadná kvasinková huba Candida auris, na ktorú nefungujú lieky a je odolná voči dezinfekčným prostriedkom, zamestnáva momentálne najmä zdravotníkov v USA. Šíri sa veľmi rýchlo a takmer polovica pacientov, ktorí sa ňou nakazia, do 90 dní zomrie. Nejde však o nejakú izolovanú kvasinku, naopak, jej výskyt hlásia mnohé krajiny. Aká jej situácia u nás a čo nám hrozí, ak by sa začala nekontrolovateľne šíriť?
archívne video
Trochu strašidelne znie, že kvasinky boli potvrdené nielen v USA, ale na všetkých kontinentoch. „Dá sa predpokladať, že tento druh nákazy sa nachádza aj na Slovensku, iba o tom nevieme, resp. nebol potvrdený,“ skonštatoval pre topky.sk odborník na imunitu z biotechnologického laboratória NATURES - Adrián Doboly.
Podľa neho je ale vysoko pravdepodobné, že sa skôr či neskôr identifikuje aj u nás. „Veď, keď si pozrieme mapu krajín, kde už identifikovaná bola, vidíme, že jej výskyt bol potvrdený v takmer každom podnebnom pásme,“ podotkol. Napriek tomu dôvod na paniku nevidí. „Zatiaľ sa ukazuje, že bežnú populáciu táto kvasinka neohrozuje. Avšak možno v zdravotníctve u hospitalizovaných a najviac ohrozených pacientov budú musieť pri komplikáciách zvažovať aj túto eventualitu a pripraviť si procesy pre jej identifikáciu a liečbu," myslí si.
Ako Doboly vysvetlil, nebezpečenstvo kvasinky spočíva v rezistencii na bežne používané fungicídne lieky. „Vzhľadom k tomu, že postihuje najmä oslabených a inými chorobami zaťažených pacientov, dokáže prispieť k zhoršeniu ich zdravotnému stavu a k ich úmrtiu. Problémom je aj ich diagnostika, nakoľko bežné procedúry na identifikáciu kvasinkových infekcií nevedia tento typ kvasiniek objaviť a vo výsledku poukážu na iný typ kvasinkovej infekcie. Na správnu identifikáciu C. auris je aktuálne potrebné sekvenovanie genómu, čo na identifikáciu kvasinkových infekcií nie je bežná metóda,“ priblížil. V konečnom dôsledku tak kvasinka môže ublížiť najmä ľuďom s významne oslabenou imunitou či dlhodobo chorým. „Títo pacienti sú však veľmi náchylní aj na akékoľvek iné kvasinkové, bakteriálne či vírusové infekcie,“ podotkol Doboly.
Existuje prevencia?
Za najhoršie pri kvasinkových infekciách považuje odborník to, že obvykle nepotrebujú nejaké špeciálne podmienky pre svoj život, nakoľko žijú prakticky kdekoľvek. „Špekuluje sa o nasledovnom scenári prenosu na ľudí: zmena klímy a otepľovanie mokradí, v ktorých sa tieto kvasinky normálne vyskytujú, kde sa živia odumretými rastlinami. Vplyvom otepľovania tieto kvasinky získali toleranciu na vyššie teploty a teda schopnosť koexistovať na teplokrvných živočíchoch. Následne sa predpokladá zoonotický prenos voľne žijúcimi vtákmi na človeka,“ opísal.
Aktuálne je výskyt kvasinky Candida auris potvrdzovaný prevažne v nemocničných zariadeniach a navyše na izolovaných oddeleniach, kde, okrem pacientov, má prístup iba nemocničný personál.
