BRATISLAVA - Rok 2022 ponúkol bohaté nočné úkazy na oblohe, akými boli napríklad čiastočné zatmenie Slnka, meteorický roj Perzeidy, početné konjunkcie Venuše, Jupitera i Saturnu s Mesiacom či všetkých päť najjasnejších planét viditeľných naraz. Rok 2023 bude na úkazy podobne bohatý.
V roku 2023 budeme mať opäť možnosť sledovať meteorické roje, ale aj stretnutie jasných planét s Mesiacom, zákryt jasnej planéty Venuše naším kozmickým súputníkom a tiež jedno výrazné mesačné zatmenie. Mali by sme mať šťastie aj na relatívne jasnú a veľmi dobre pozorovateľnú kométu, a to hneď na začiatku roka. Tipy vzácnych úkazov pripravil Petr Horálek z Fyzikálneho ústavu v Opave.
4. január - nebeský "ohňostroj" za svitu Mesiaca
Takmer pravidelne sa každý kalendárny rok začína z astronomického hľadiska jedným z najbohatších meteorických rojov - Kvadrantídami. Roj je aktívny v období približne od 1. do 10. januára. V mnohých ohľadoch sa dá o Kvadrantidách, hovoriť ako o jednom z troch najsilnejších meteorických rojov celého roka. Naopak v neprospech roja hrá krátke trvanie jeho maximálnej aktivity, ktoré je zhruba šesť hodín, či vysoká pravdepodobnosť oblačného počasia. A keď sa aj vyčasí, výhľad často ruší Mesiac, ktorý v tomto období býva vysoko nad obzorom. Pritom pri dobrom počasí možno reálne počítať s videním okolo 60 - 80 meteorov roja za hodinu.
V roku 2023 nastáva maximum za nie príliš priaznivých podmienok. Vrchol aktivity nastane v noci z 3. na 4. januára. To sa bude radiant nachádzať vysoko nad severným obzorom. Najlepšie je meteory roja pozorovať po polnoci. Bohužiaľ nebude Kvadrantidám priať Mesiac, ktorý bude v čase maxima vo fáze zhruba dva dni pred splnom a bude pozorovanie rušiť svojím svitom.
Prelom januára a februára - kométa ZTF
Na zimnej oblohe pomerne vysoko nad obzorom budeme môcť pozorovať malými ďalekohľadmi či očami kométu C/2022 E3 ZTF. 12. januára dosiahne príslnie a začne byť zároveň cirkumpolárnou, teda vôbec nebude zapadať pod obzor. O dva a pol týždňa neskôr, 1. februára 2023, preletí najbližšie k Zemi vo vzdialenosti asi 42 miliónov km. V tom čase bude prelietať blízko severného nebeského pólu v súhvezdí Žirafy, nad Veľkým vozom. Predpokladá sa, že ju bude možné pozorovať na tmavej oblohe mimo mesta iba očami.
22. február - fotogenické stretnutie planét s Mesiacom
V stredu 22. februára 2023 na večernej oblohe za súmraku nízko nad západo-juhozápadným obzorom sa schýli k zv. trojitej konjunkcii. Mesiac vo fáze úzkeho kosáčika sa premietne v takmer rovnoramennom trojuholníku medzi dve najjasnejšie planéty oblohy - Jupiter a Venušu. Konjunkcia (vzájomné uhlové priblíženie objektov na oblohe) bude vďaka jasu všetkých troch telies pozorovateľná už za súmraku a v plnej kráse si ju vychutnáme po 18. hodine. V tom čase už ale telesá budú klesať k obzoru, na čo si treba nájsť vyvýšené miesto, odkiaľ bude trojica objektov vidno.
1. a 2. marec - jasné planéty v tesnej blízkosti
Prvú marcovú stredu a štvrtok po západe Slnka nad západným obzorom uvidíte jasnú planétu Venušu a blízko nej jasný Jupiter. Dvojicu budete môcť pozorovať tým dlhšie, čím viac bude odkrytý západný obzor, ideálne teda na vyvýšenom mieste. Ak navštívite najbližšiu hvezdáreň, uvidíte oba objekty v ďalekohľade ako jasný oválik (Venuša) a slabší disk obklopený šnúrou troch až štyroch "hviezdičiek" (Jupiter so svojimi mesiacmi).
Druhá polovica marca - svetlo zvieratníka
V utorok 21. marca o 18:26 nastáva nov, vďaka čomu budú noci tmavé a bude možné pozorovať tzv. zvieratnítkové svetlo. To sa tiahne pozdĺž ekliptiky (roviny zemskej dráhy, ktorá sa na oblohe pomyselne premieta do zvieratkových súhvezdí) a nejde vlastne o nič iné, ako prach v okolí Slnka sústredený do rozsiahleho disku. Keď teda Slnko zapadne a obloha stmavne, nad západným obzorom možno proti hviezdnemu pozadiu nájsť hmlistý kužeľ neostrej žiary. V roku 2023 pohľad naň doplní Venuša s Jupiterom. Aby ste zvieratníkové svetlo uzreli, potrebujete k tomu naozaj tmavé nebo, ďaleko od zdrojov svetelného znečistenia.
23. apríla - meteorický roj Lyridy
Každoročne okolo 23. apríla vrcholí meteorický roj Lyridy, ktorého materskou kométou je C/1861 G1. Roj nemá príliš vysokú aktivitu, obvykle okolo osemnásť meteorov za hodinu. V roku 2023 má ale ideálne pozorovacie podmienky - vrcholí o tretej hodine ráno 23. apríla. Najlepšie bude pozorovať ho ďaleko od miest, ideálne v horách alebo na vyvýšených miestach s výhľadom, pretože meteory vylietajú v smere od súhvezdia Lýry prakticky kdekoľvek na oblohe.
5. máj 2023 - Mesiac mierne stmavne
V piatok 5. mája 2023 vyjde Mesiac v splne trochu tmavší na svojom ľavom okraji. Bude totiž prebiehať tzv. polotieňové zatmenie. Mesiac bude v čase svojho východu prechádzať blízko plného zemského tieňa a bude sa tak zdať, akoby bol mierne potiahnutý sadzami zo svojho ľavého okraja. Na Slovensku bude Mesiac vychádzať skôr po maxime úkazu a zatmenie bude výrazné. Aby ste Mesiac zastihli v čase ešte očami viditeľného potemnenia, musíte si nájsť miesto s dokonale odkrytým východo-juhovýchodným obzorom, ideálne vysoko v horách.
Jún a prvá polovica júla - nočné svietiace oblaky
V júni a júli bude opäť možné sledovať krásu nočných svietiacich oblakov (NLC), ktoré úzko súvisia s meteorickým prachom a kolísaním slnečnej aktivity. Tá bude v roku 2023 naozaj intenzívna, vysoké vrstvy zemskej atmosféry budú mať menej stabilné podmienky, čo môže zapríčiniť menší výskyt NLC ako v minulých rokoch. Oblaky budú pozorovateľné medzi 22. hodinou a polnocou alebo ráno medzi druhou a štvrtou hodinou, vždy na severe, resp. medzi severozápadným a severovýchodným obzorom.
Celý august: Letná Mliečna dráha
S letom prichádza množstvo príležitostí tráviť čas pod nočnou oblohou s najkrajším úsekom Mliečnej dráhy. Ten v druhej polovici leta nízko nad južným obzorom v súhvezdí Vodnára doplní planéta Saturn, ktorá bude v opozícii so Slnkom 27. augusta 2023 o 10:20 a určite poteší svojimi prstencami každého majiteľa hvezdárskeho ďalekohľadu alebo návštevníka hvezdárne. Nádherné bude sledovať Mliečnu dráhu najmä v polovici mesiaca, kedy bude Mesiac vo fáze novu. Letný úsek Mliečnej dráhy je pozorovateľný v priebehu letných mesiacov celú noc, v júni vrcholí v polovici noci, v septembri už je nad hlavou po zotmení.
2. a 30. august - superspln a modrý supermesiac
Aj v roku 2023 nastane spln, počas ktorého bude Mesiac zároveň prechádzať na svojej eliptickej dráhe tzv. prízemím, teda splnový Mesiac bude najväčší v celom roku. Tento moment pripadá hneď na dva dátumy - prvý superspln sa odohrá v utorok 1. augusta o 20:33, pričom v tom čase bude Mesiac ešte pod obzorom. Vyjde až pred 21. hodinou. K Zemi sa bude ešte len približovať a najviac sa k nej priblíži 2. augusta o 7:53 hodine. V tom čase bude ale už Mesiac zase pod obzorom, pretože po piatej hodine ráno zapadne. Neuvidíme teda ani Mesiac presne v splne, ani uhlovo najväčší Mesiac v dobe jeho maximálneho priblíženia.
Výrazne zaujímavejšej situácie sa dočkáme počas druhého augustového splnu, ktorý nastane vo štvrtok 31. augusta o 3:37. Vtedy bude Mesiac vo fáze splnu zhruba 9,5 hodiny po tom, čo sa najviac priblíži k Zemi. Konkrétne ešte v stredu 30. augusta o 17:52 hodine. Aj v tom čase bude ale Mesiac ešte pod obzorom, takže ak si chcete vychutnať superspln, najzaujímavejší bude Mesiac počas svojho východu 30. augusta okolo 19:30, len hodinu a pol po najväčšom priblížení k Zemi. V súvislosti s týmto splnom sa takmer určite stretnete s podivným pomenovaním "modrý supermesiac", mesiac ale nebude modrý. Pojem pochádza z anglického výrazu "once in a blue moon", čo vo voľnom preklade znamená "raz za uhorský rok".
22. október - prach z Halleyovej kométy
V sobotu 21. októbra a v nedeľu 22. októbra nás čaká meteorický roj Orionidy, a to za priaznivých podmienok. Maximum v roku 2023 pripadá na Mesiac v prvej štvrti, kedy bude nízko nad obzorom v súhvezdí Vodnára a zapadne ešte pred polnocou. V priebehu maxima roja sa môžeme dočkať na tmavej oblohe ďaleko od miest až desiatok rojových meteorov za hodinu. Aktivita roja je pozvoľná, trvá dlhšie ako mesiac, od 2. októbra až do 7. novembra.
9. november - žiarivá Venuša zmizne cez deň za Mesiacom
V skorých ranných hodinách uvidíme pred svitaním Mesiac vo fáze úzkeho kosáka, ako jeho vydutá osvetlená časť smeruje k jasnej planéte Venuša, ktorá sa na jeseň a v zime ocitne na rannej oblohe. Mesiac v dopoludňajších hodinách Venušu zakryje. Hoci ide o úkaz na dennej oblohe, na čistom nebi by mohol byť vidieť očami. Celý úkaz potrvá viac ako hodinu, ale samotný vstup Venuše za mesačný okraj a jej výstup spoza neosvetleného okraja bude trvať len niekoľko desiatok sekúnd. Venuša bude mať aj fázu podobnú mesiacu medzi splnom a poslednou štvrtou, takže v ďalekohľade sa bude javiť ako žiariaci oválik.
14 - 15. december - zimné rojenie meteorov z Blížencov
Posledným meteorickým rojom v roku 2023 budú Geminidy, ktoré majú ideálne pozorovacie podmienky. Radiant roja sa nachádza východne od dvoch najjasnejších hviezd súhvezdia Blížencov - Castor a Pollux. Na decembrovej oblohe vychádzajú už za večerného súmraku a počas noci stúpajú vysoko nad južný obzor, kde vrcholia po polnoci. Najviac meteorov možno teda vždy očakávať medzi polnocou a štvrtou hodinou ráni. Maximum nastane v noci zo 14. na 15. decembra. Za ideálnych podmienok je možné v priebehu maxima roja zachytiť aj vyše štyristo meteorov.
