BRATISLAVA - Koronavírus tu s nami ostane natrvalo. Dôležité bude to, aký imunitný múr si voči nemu ako spoločnosť, ale aj jednotlivci, vybudujeme. Jedným spôsobom je očkovanie, ktoré poskytuje spoľahlivú ochranu, a druhý je prekonanie koronavírusu. Odborníci z Unilabs Slovensko sa pozreli na to, akú ochranu majú Slováci po prekonaní COVIDU.
Už minulý týždeň Unilabs informoval, že omikron na Slovensku prevažuje. Na základe sekvenácie odborníci zistili, že omikron je u nás dominantný. Až 61 % zo zvolených vzoriek totiž Unilabs vysekvenovalo ako variant omikron.
Omikron jasne dominuje, najmä u detí a mladých
Pri podrobnejšom pohľade je najviac prítomný u školopovinných detí. Až 73 % pozitívnych bolo vo vekovej hranici 5 – 11 rokov a pri kategórii 12 – 17 rokov je to dokonca 81,5 %.
Naopak, u seniorov vo veku nad 66 rokov bol omikron zastúpený iba 28 percentami. Z krajov sú dominantné Košický a Prešovský, kde bol z analyzovaných pozitívnych vzoriek zastúpený v takmer troch štvrtinách prípadov.
COVID tu s nami bude natrvalo
V úvode pondelkovej tlačovky generálny riaditeľ Unilabs skonštatoval, že koronavírus tu s nami zostane. „Vieme, že je endemický, sezónny a respiračný. V preklade to znamená, že už tu s nami trvalo zostane, bude prichádzať sezónne, zrejme v jeseni a zime. Zároveň je veľmi pravdepodobné, že bude prichádzať v nových a nových mutáciách,“ uviedol.
Svojou formou sa už dnes blíži k tomu, ako poznáme chrípku alebo nádchu. „To znamená, že aj dopady nového koronavírusu budú záležať na dvoch faktoroch. Po prvé, aká bude sila a riziko novej mutácie. Na druhej strane, oproti vírusu bude dôležité, aký vysoký alebo hrubý imunitný múr si postavíme,“ ozrejmil.
Dôležitý je náš imunitný múr
Múr si vieme vybudovať dvoma spôsobmi – očkovaním proti COVIDU a prekonaním COVIDU. „My sme sa minulý rok po prázdninách pozreli na to, ako fungujú vakcíny. Podarilo sa nám zmerať protilátky po viac ako 2600 podaní vakcín,“ uviedol Lednický s tým, že dáta získali zo všetkých podávaných vakcín.
„Zistili ste, že vakcíny fungujú, a to veľmi dobrým spôsobom. Tak ako po prvej, aj po druhej dávke poskytujú veľmi robustnú odpoveď.“ Účinnosť u AstraZenecy po prvej dávke bola niečo okolo 83 %, u Moderny a Pfizeru okolo 93 % a u vakcíny spoločnosť Johnson & Johnson 100 %. „Robustná odpoveď z pohľadu protilátok sa ukázala aj po druhej dávke. Tam každá vakcína fungovala tak, že vybudila imunitný systém tak, že začal budovať protilátky,“ opísal Lednický.
Ochranu po prekonaní COVIDU má niečo vyše 23 % Slovákov
Po ukončení delta vlny preto zmerali aj ochranu ľudí, ktorí ochorenie prekonali. Štúdiu zrealizovali v medzičase, keď ustupovala delta vlna a začínala sa vlna omikronu. „Protilátky vieme diferencovať – kto ich získal po očkovaní a kto ich získal po prekonaní,“ ozrejmil generálny riaditeľ. Unilabs Slovensko vyšetril protilátky v 4221 vzorkách. Počas druhého a tretieho januárového týždňa sa hľadali protilátky, ktoré vznikajú iba po prekonaní COVIDU, tie sa zisťujú metódou ELISA.
„Zachytili sme najmä tých, ktorí sa infikovali počas delta vlny,“ uviedol Lednický s tým, že ide o obdobie predchádzajúce pol roka. V laboratóriách zistili, že 23,62 % ľudí ochorenie už prekonalo a vytvorili si protilátky. Ide o reprezentatívnu štúdia, ktorá však pokrývala celé Slovensko. „Infekciu na koronavírus v delta vlne zrejme prekonalo zhruba 1,28 milióna ľudí. Testy PCR identifikovali len okolo 300-tisíc prípadov.“
Bez ochrany stále ostáva okolo 30 % ľudí
Ak sa podľa Lednického toto percento pripočíta k zaočkovanosti okolo 50 % Výška nášho imunitného múru je okolo 73 %. „Nedá sa to brať dokonalo, je tam určite nejaký prekryv tých, ktorí boli očkovaní a ochorenie zároveň prekonali, ale nebude to veľký rozdiel,“ uviedol. Bez ochrany však stále ostáva okolo 30 % Slovákov.
V tejto množine sú očkovaní aj neočkovaní pacienti. „Je dôležité vedieť, koľko percent populácie má vytvorené protilátky po prekonaní ochorenia. Časť nám zachytí testovanie, no nie každému sa protilátky vytvoria a časť populácie prekoná Covid bez toho, aby o tom vôbec tušili. Každý z nich však má do istej miery bariéru aj proti reinfekcii a takíto pacienti by nemali zahlcovať nemocnice,“ hovorí generálny riaditeľ Unilabs Slovensko Peter Lednický.
Najhoršie na tom bol Banskobystrický a Žilinský kraj
V rámci geografického rozdelenia je Slovensko viac-menej vyrovnané. Najviac zasiahnutý bol Banskobystrický a Žilinský kraj, medzi najmenej zasiahnuté patril Bratislavský a Nitriansky kraj. „Zaujímavé je, že Bratislava, napriek tomu, že je pomerne mobilná a vírus tu preskakuje ľahšie. Infikovaných bolo iba 20,27 %, čo súvisí aj s tým, že v Bratislave je najvyšší pomer očkovaných na Slovensku. Potvrdzuje to, že najviac zasiahnuté boli kraje s nízkou zaočkovanosťou.“
Štúdia sa uskutočnila z vlastnej iniciatívy a z prostriedkov siete laboratórií Unilabs Slovensko. Počas vlny omikron budú kapacity testovania obmedzené. Unilabs aktuálne posilnili svoje kapacity. „Predzásobili sme sa, dnes sme na 75 % kapacity a výsledky vydávame do 24 hodín,“ uviedol Lednický s tým, že navýšiť celkový počet denných testov vedia maximálne na 15-tisíc testov. „Je to hranica, za ktorú by sme asi nešli. Denne robíme okolo 10-tisíc testov, čo je tretina všetkých testov na Slovensku,“ dodal.
